Giethoorn je dedina ležiaca v holandskej provincii Overijssel. Dostala názov Benátky Severu. Až do roku 1958 tam neviedla žiadna cesta a medzi malými usadlosťami na ostrovčekoch bola jediná komunikácia, a to lodná. Úzke kanály v dĺžke asi 7,5 km oddeľujú obydlia, obchody, múzeá, malé galérie,...a tie spája asi 50 drevených mostov. Kanály a jazerá vznikli v dôsledku ťažby rašeliny.
Celá dedina sa dá prejsť malými loďkami. Keďže kanály sú hlboké maximálne jeden meter, dá sa po nich pohybovať odpichovaním väčším pádlom. Rýchlejší pohyb sa dá dosiahnuť pohonom na veľmi tichý elektromotor. Strechy domov sú pokryté slamou. Oblasť má močiare, v ktorých sa výborne darí trstine, rákosu a tak v minulosti to bol najlacnejší spôsob zastrešenia.
Obyvatelia sa živia tým, že požičiavajú člny, prevážajú turistov ale i vyrábajú člny. Obyčajne sú to rodinné firmy, kde synovia sa učia od otcov a tak sa tradícia výroby malých člnov prenáša z generácie na generáciu.
V jednej z nich sme si vybrali čln na motorový pohon a dostali sme mapu trasy aby sme nezablúdili. Loďky sa mi zdali dosť ošúchané a až keď sme sa vydali na cestu zistili sme prečo.
Pohyb úzkymi kanálmi nie je jednoduchý. Raz-dva sa stane, že namiesto doprava sa pohyb zmení doľava a narazí na bariéry. Kým sme sa naučili čln ovládať pridali sme mu i my pár škrabancov.
Keď sme ako tak získali cit pre riadenie loďky v úzkom kanáli, oproti nám sa objavila o niečo väčšia. Našťastie so skúseným kormidelníkom, takže sme preplávali i týmto „nebezpečenstvom“.
Kochali sme sa pekne upravenými trávnikmi pri usadlostiach so slamenými strechami. Prechádzajúc Holandskom sme si neraz všimli, že pri domoch veje štátna vlajka, podobne ako na týchto stožiaroch.
Šarvanci z ulice, teda od jedného kanálu sa zručne odpichovali a prešli okolo nás bez problémov.
Prechádzajúc sme si všímali odrazy domov na vode.
Pitná voda sa zrejme dováža. Na mnohých miestach boli pristavené kanvy na mlieko, ktoré sme poznali za čias mojej mladosti ako súčasť mliekárne.
A opäť partia detí z iného kanálu. Jeden ťahal a ostatní sa viezli.
To zrkadlenie som si nenechala ujsť a pri každej príležitosti som fotila odrazy na vode.
Mosty, mosty a mosty prepojené tak, že často končili priamo pred vchodom domu.
Niektoré domy mali vykrajované strechy..
A niektoré malých zvedavcov...
Okolo domov vedie úzky chodník. Po dedinke sa dá prechádzať pešo i na bicykli. A samozrejme majú aj vlastného poštára...
A ešte jeden pekný odraz...hladina ako zrkadlo
Kanály ústili do jazera, v ktorom na malých ostrovoch boli vybudované domy s malou záhradkou.
A po nich brázdili malé jachty na ručný pohon....
A na jednom z ostrovov bola malá škola a takto trávili deti prestávku cez vyučovanie...
Domy a okolo nich zeleň, vysoké stromy a kvalitne pokosená tráva
A ich odrazy na hladine.
Cestu sme zvládli, aj keď sme si ju nechtiac predĺžili. Zablúdiť v spleti kanálov nebolo ťažké aj keď sme mali v rukách mapu. Jednoducho sme nestíhali pozerať po kráse a súčasne sledovať trasu na mape.
