Z Nord Holland sme dorazili podvečer do prístavneho mestečka Holwerd.
Hotelové ubytovanie je mimo sezóny dostupné a relatívne lacné od 60-80 Euro za dvojposteľovú izbu s príslušenstvom a raňajkami. Odporúčam objednávať si ubytovanie cez internet, v súčasnosti je ponuka slušná, výjde to lacnejšie a je to isté. Všetky hotely, ktoré sme si po ceste okolo Holandska zaistili boli slušné. Obyčajne to bol hotel rodinného typu. Majiteľ nás osobne ubytoval. Bol o turistických atrakciách v danej oblasti informovaný, takže vedel poradiť.
Už som písala o tom, že domy majú veľké okná. Zvonku je to čarovné, ale iný pocit som mala, zvnútra. Napr. ak sedíte na toalete, tak je nádherný výhľad do ulice, ale aj na vás z ulice! Ak zatiahnete závesy, tak sa stratí pohľad na vás ale aj von. No proste, je to iné ako u nás. Iba v tomto hotelíku som sa stretla s tým, že toalety majú takýto výhľad. Obyčajne sú to samostatné uzatvorené miestnosti so sprchovacím kútom alebo vaňou.
Podobne aj v izbe sú okná nízko. Takže, keď ležíte na posteli, dá sa vidieť von oknom, ale aj na vás dnu. Tentokrát sme boli unavení, ľahli sme do postele a neriešili, kto koho lepšie vidí.
Ráno nás zobudil východ slnka na zarosenom okne. Pobalili sme sa a čo najrýchlejšie naraňajkovali, aby sme stihli prvý trajekt na ostrov.
Už som viackrát písala, že bicykel je najobľúbenejší dopravný prostriedok Holanďanov. Ako vidieť na trajekte, okrem dvoch, troch kamiónov nastúpili samí cyklisti a pár peších obdivovateľov prírody.
Pohľad na oblohu cez anténu trajektu naznačuje pekný deň.
Opúšťame pevninu a vydávame sa do neznáma.
Asi hodinovú cestu nám spestrili školáci, ktorí sa zabávali s čajkami.
Kŕmili ich a čajky nalietavali na nich. Deti mali z toho obrovskú radosť a čajky možno tiež.
a pre mňa to bol zaujímavý pohľad na čajky
ale aj na deti,..boli podobné ako naše, zasnené ale i veselé
Cesta rýchlo ubehla a už vidíme ostrov.
Najprv ako úzku čiaru naznačujúcu pevninu
A potom malý prístav pre trajekty a rybárske lode.
Ostrov sa dá najlepšie poznávať na bicykli a ostrovania sú na to prispôsobení. Na mnohých miestach sa dá požičať aj vrátiť bicykel. Vybrali sme si tento dopravný prostriedok hneď v prístave a vydali sme sa na celodenný výlet, netušiac, koľko sa nám podarí prejsť.
Začiatok bol skvelý. Dobre upravená cyklodráha. Silný vietor nám dul do chrbta. My sme sa kochali pohľadom na Waddensee a bicykel išiel takmer sám na veterný pohon.
Počas cesty sme si všimli stanovištia s pumpami na rýchly servis.
A pokračovali sme ďalej.
Dostávame sa na miesto pomníku rybárskym záchranárom.
Záchranári pomáhali vyťahovať lode z bažín pomocou koní. Nezvyklé ale možné, pretože v týchto miestach je rýchly odliv. Lode často boli vyhodené silným vetrom na plytčinu.
Odlivy, ktoré odkrývajú pobrežie, Amelandu prinášajú mnoho potravy pre vtákov.
V týchto častiach žije asi 60 druhov operencov. V čase, keď sme tam boli, práve hniezdili...
...a tak sme si spolu s ostatnými užili ich nálety.
...mali sme možnosť vidieť ich v rôznych polohách letu priamo nad nami
...a riadne pri tom škriekali.
Pravdou je, že turistov bolo málo, a preto nenarušovali prirodzené potreby vtákov.
Vzlietli a opäť sadli a tak boli spolu s ovcami súčasť koloritu tohto miesta.
Po cca 10 km, prechádzame na opačnú stranu ostrova. Cyklotrasy sa menia na piesčité. Prechádzame dunami raz hore a potom dolu. Vietor sa obrátil proti nám a tak cesta začína byť náročnejšia.
Zastavujeme sa v starom rybárskom mestečku Oosterlaan.
Prechádzame uličkami, podobne ako táto rodinka cyklistov. Otec a mama s ratolesťami a starí rodičia.
Zaznamenávame do pamäti atmosféru ale i podobu starých domov rybárov. Jemné doplnky vidieckej architektúry
A jej malé umelecké zátišia.
V tejto oblasti žili lovci veľrýb, o čom svedči múzeum: Vystavená harpúna a okolo veľrybie kosti.
Neďaleko je kostol a okolo neho cintorín. Náhrobky sú zo života rybárov.
A mnohé z nich sú postavené tak, že jeden je väčší a druhý menší, zrejme tak stoja vedľa seba do kameňa navždy zakliatí muž a žena.
A po oddychu cesta späť, cez piesok, proti vetru ďalšie kilometre.
Nohy sú už unavené, horúce slnko odčerpáva sily a vodu z tela. Opäť sadáme a chvíľku sa kocháme pohľadom na more.
A potom opäť duny,
A potom opäť piesok,
a potom opäť duny zarastené stepnou trávou.
Občas z duny vykukne strecha domu, hotela
Cesta končí tam, kde začala, a namiesto vody prechádzame okolo odhaleného bahna. Rybárova žena vykopáva červíky pre muža, ktorý sa zrejme ráno vydá na ryby. Domáci sa zabávajú prácou a turisti...
Mnohí práve v týchto končinách holdujú Wadlopenu – teda prechádzke po wattoch. Pri odlive sa obnaží slané bahno natoľko, že sa dá po ňom prejsť z ostrova na pevninu alebo naopak. Na mnohých miestach je treba sa v bahne brodiť a na mnohých miestach prechádzať morskou vodou po kolená i viac hlbokou. Ako to končí? Ak je dobrý sprievodca, tak obyčajne pre turistov je to adrenalín, pocit uspokojenia z cca 15 km túry v bahne a v slanej vode za necelých desať euro, ktoré zinkasuje sprievodca.
Toto dobrodružstvo sme si odpustili, stačilo mi pokochať sa štruktúrou bahna.
Nalodili sme sa na trajekt a ten známou trasou, teraz už lemovanou odhalenou plytčinou, nás previedol na druhý breh.
Deň končí za nádherného západu slnka nad morom.
