Z rána takto vyzerajú Orešanské polia, kostol, Malé Karpaty.
Suché trávy sa ohýbajú pod náporom vetra.
Husy sa vybrali na rannú prechádzku.
Zrejme vykúpať sa do blízkeho potoka.
Vinohradníci už začali strihať vinnú revu.
Orešanské vinice onedlho budú pripravené na novú sezónu.
Na poli je starý známy, pozdravíme sa. On skloní hlavu aby sa napásol.
Ja skloním hlavu aby som nepošliapala jarný kvietok.
Aby som nevstúpila do mraveniska, ktoré sa hmýri červenými mravcami.
Aby som odfotila posledné suché trávy na lúke.
Vchádzam do lesa holých stromov a suchého lístia.
Zídem z chodníka a medzi stromami sa vinie záplava bielych kvietkov.
Stačí sa k nim skloniť a pozrieť na svet z výšky snežienky.
Je krásna v svojom šate jarnej nevesty.
A potom pozriem hore a hlava sa mi zatočí.
Na oblohe sa preháňajú lietadlá, jedno za druhým. Ľahnem si do trávy a snívam o ďalekých krajinách odkiaľ prilietajú títo motoroví vtáci.
A pri tom snívaní nezbadám, že slnko už sadá za kopce.
V diaľke sa črtá kostol obce Lošonec.
Dedina sa zahalila do oranžovej farby zapadajúceho slnka.
Posledný pohľad,... jarný deň tejto zimy sa pomaly končí...
