Na poslednú chvíľu som zachytila vystupujúci opar nad rybárskou osadou. Rybári nastupujú do lodí, začína ich lov. A ja lovím obrázky. Oči pália od ostrého slnka, ktoré sa odráža od hladiny. Liptovská Mara sa prebúdza a napriek tomu je zahalená do ticha. Čas nevnímam, chcela by som čo najdlhšie ostať. Rozumiem prečo kotvia rybárske domčeky na hladine. Kto raz zažil atmosféru rána pri jazere, musí sa vracať, musí sa do toho rána prebúdzať.
Hmla sa preliala od jazera. Zrazu som bola súčasťou mliečneho oparu a ticha krajiny, ktorú na chvíľu predo mnou ukryla.
Čakala som, kým sa posunie a otvorí cestu slnku. A bolo tak. Lúky sa zaliali slnkom a hmla putovala ďalej medzi liptovské vŕšky.
Hladina jazera bola odhalená, jasne modrá. Zrkadlila sa v nej obloha a plávali v nej okolité kopce.
