Krehká dúhová krása - fotografie

Strávili sme spolu asi hodinu. Odpočívala som v parku na lavičke a on robil bublinky. Veľký batoh neďaleko v tráve naznačoval, že je potulný umelec. Pozorovala som jeho ladné pohyby rúk. Paličkami a mydlovou vodou rozohrával symfóniu farieb a tvarov. Prišlo mi to krásne natoľko, že som si to zaradila do druhu umenia. Dúhové dielko bolo krehké a malo iba krátku životnosť. Ľudia sa zastavovali, pozorovali, fotografovali, usmievali sa. Stalo sa, že k zničeniu diela prispela aj partia výrastkov. Boli takmer rovesníci, jeden tvoril aby sa uživil, druhí ničili aby sa zabavili. Väčšina bubliniek prežila a vydali sa na krátku cestu parkom. Jesenné lúče zapadajúceho slnka ich sprevádzali až do momentu, kedy sa rozptýlili v jemnom opare drobných kvapiek. V tom protisvetle to bolo nádherné a možno pár fotografii z tohto divadla zaujme i Vás.