Spočiatku vnímam jasné kontúry stromov, lístia, farieb, dopadajúceho svetla....



Pomaly sa kontúry rozostria a ostáva len zážitok rozptýlených farieb lesa



Čím rýchlejšie slnko zapadá, tým intenzívnejšie vnímam už iba jeho svetlo a tiene


A päť som v realite, priťahovaná kopou s farbou zlatých tehličiek. Zastavím sa, aby som zachytila vnútornú štruktúru časti zlomeného stromu ležiaceho v lístí.
A keď pozriem hore ostáva smutný pohľad na zlomený 300 - ročný dub, o ktorom som písala...


Aj stromy končia púť životom, keď nastane ich čas.