










Zelenožltým kobercom kráčam každý deň a zdá sa mi to prirodzené a také bežné, že sa už ani nezastavím a nepozriem pod nohy keď šľapnem na žltý kvet púpavy. Dnes som to ale zmenila. Ľahla som si do trávy a trochu som si s púpavami pohovorila, o ich pocitoch, o ich užitočnosti a kráse, o našej nevšímavosti a ľahostajnosti. Povedali mi, že občas túžia po našej pozornosti. Sľúbila som im, že to skúsim napraviť a splniť ich želanie, skôr než ich kvety zblednú a rozfúka ich vietor po lúke. Urobila som nasledujúci fotoreport ako poďakovanie za krásny žltý jarný sen.
Návštevnosť sledovaná od 18.07.2012 Zoznam autorových rubrík: Potulky po Rakúsku, Komunita v čakárni, Potulky po Slovensku, Potulky po Francúzsku, Island a Faerské ostrovy, Potulky po Škótsku, Potulky po Belgicku, Potulky po Škandinávii, Potulky po Česku, Potulky po Holandsku, Potulky po Alpách, Potulky po Chorvátsku, Potulky po Nemecku, Potulky po Svätej zemi, Sny o lietaní, Čas spomienok, Virtuálna babička, Keď mám radosť, Staré stromy, Flóra, Fauna, Rok pod Malými Karpatmi, Fotopríbehy, Kamene, Ako na to,...takto...?, Fotografie, Spoločnosť mojimi očami, Básničky k fotografii, Bišonik, Krajina mojimi očami, Odporúčam, recenzie (film, div, Potulky po Bulharsku