
Vychádzajúce Slnko sa hojdalo na elektrických drôtoch.

Medzi ľadovými ostrovčekmi hladiny sa kúpali konáre stromov.

V tichosti sa otváram novému dňu, kým ticho nepreruší kŕdeľ kačíc.

Kačky moju prítomnosť málokedy znesú, a keď sa priblížim, hneď si to medzi sebou pošepkajú a naraz vzlietnu.

Nechávajú stopy v mrznúcom bahne. Túto labuť nikto nenakreslil, jednoducho vznikla čudesným pohybom vodného vtáctva.

Rovnako ako káčatko, proste bolo vytlačené ako nejaký odkaz.

Delfín a kapor v ľade zmrzol, ktovie ako sa táto dvojica sa stretla.

A opäť správa v zľadovatenom bahne, možno sa podarí niekomu dešifrovať.

Listy sa povaľujú a prízemný mrazík ich čipkami zdobí.

Podobne ako mušlička, ktorá ostala, keď nádrž odpúšťali na zimnú prevádzku.

Pavúk si natiahol lano, že bude spriadať siete, ale zrejme to dokončí až na jar.
Oplatilo sa privstať a očami porozprávať sa s krajinou, s prírodou,...
Blížia sa voľné dni, možno som vás trochu inšpirovala.