Za stromom nás čakal malý biely pudlík, akoby sa hral na schovávačku
O chvíľu bolo jasné na koho čakal vo svojom úkryte
Na čierneho kamaráta, ktorý sa po snehu preháňal
Skákal vysoko. Bolo to od radosti zo snehu, zo stretnutia s kamarátom,...?
Nie, to iba s jeho pani nacvičovali voľnú zostavu
Točil sa okolo nej, rozbiehal a skákal
Napokon si mohol vyskočiť pre odmenu. Jeho pani si ho pritúlila a pohladkala
Cestou lesom sme stretli zopár lyžiarov. Sneh sa lepil, napriek tomu si pochvaľovali, lebo do kopca sa im kráčalo dobre. Ktovie ako to bude na ceste späť ?
A hľa ďalšie šteniatko na nás, neznámych, skúmavo pozeralo
Napokon to risklo a za nami sa rozbehlo
Jazýčkom dávalo najavo, že sa teší na niečo dobré z nášho batohu
Žiaľ, sklamala som ho. Pooblizoval mi foťak. Zistil, že nič moc a otočil sa na svojho pána. Ten vytiahol z vrecka malú psiu piškótu
Potom sa pustil opäť ďalej skúmať tento svet...
Pokračovali sme ďalej zasneženými cestičkami. Stretli sme cyklistov, ktorí sa spúšťali zo strmých lesných chodníkoch. Na otázku, či sa to nešmýka sme dostali odpoveď: "Je to podobne ako keď sa kĺžete na snowborde". Bolo mi to už jasné, je to proste iné ako to, čo som doposiaľ vyskúšala...
Ďalšieho psíka venčili. Keď som si čupla, že ho odfotím, rozbehol sa ku mne
Ale ani jeho moje fotooko nezaujalo a dal mi to jasne najavo
Zapózoval však v peknom teplom kabátiku, keď na neho zakričal jeho pán: "Usmievaj sa a povedz sýýýr"
Opäť nás lyžiari predbiehali na bežkách. Týmto sa už šmýkalo dobre, ale vraveli, že museli premazať.
Túričku z Jahodníka sme ukončili pri Smolenickom zámku. Na kopcoch sa spúšťali deti na sánkach a psy za nimi štekali. Občas rodičia zakričali, aby boli opatrní, alebo sa s nimi dolu brehom pustili.
Cestou domou sme stretli Jaroslava, ktorý na pleciach niesol batoh slamy do lesa. Tam si ho nájdu srnky podvečer. V snehu sa zabáral aj pomocník. Možno ste ho zbadali, je to jeho malý psík.
Zažili sme pekný deň, taký zhovorčivý. Ľudia aj psy, ktorých sme stretali s nami spontánne komunikovali. Zrejme sme sa všetci tešili z pobytu v zasneženej prírode.
Tým končím fotopríbeh o psoch a ľuďoch,... alebo naopak?
