Som Stehlík pestrý, pretože mám čierno-žlté krídla, čierno-bielo-červenú hlavu a hnedý chrbát, bruško biele a hnedé.
Keď som hladný, som útočný.
Bojujem o kŕmidlo so sýkorkami.
A nedovolím, aby sa k nemu priblížili.
Ak sa tak stane, zaútočím a nepomôže ani jej krik.
A opäť som vyhral tento boj o korýtko...
Ups,... ale toto som nečakal. To už nie je drobná sýkorka. To je riadny vták...
...zbabelo odlietam do bezpečia
A ukryjem sa pod krídla sýkoriek. Spolu s nimi zobem...
...až do okamžiku, kým sa cítim bezpečne. Potom vyženiem jednu za druhou a kŕmidlo si nechám iba pre seba.
Som Stehlík zelený (čížavý?). Mám na sebe perie v olivovozelenej a na brušku a krídlach sa sfarbujem do žltej. Zobák mám svetlý a silný.
Som tiež neznášanlivý a netolerantný keď som hladný.
So sýkorkami sa hrám. Občas im hodím semienko, aby si ho v letku chytili.
A občas tolerujem ich opatrné prikrádanie.
Máme rešpekt pred ukričaným stehlíkom pestrým.
Medzi sebou sa pohádame...
...alebo dohodneme a trpezlivo čakáme na striedanie.
Vieme si prejaviť i náklonnosť: "Už letím drahá"....
Privítame sa ako ozajstní zamilovaní
A potom ma "drahá" nakŕmi z toho, čo navarila
Naša láska je nekonečná. O chvíľu je tu jar a treba sa o potomstvo postarať.
"Ups, som tu zjavne navyše" pomyslela si sýkorka a zastavila sa v letu. Lásku je treba rešpektovať.
