Za obzorom vykuklo slnko, otvorilo oči, usmialo sa a vymaľovalo oblohu do oranžova.
O chvíľu sa premenilo na žiarivú guľu, prepaľujúcu trávu pri potoku.
Keď vyšlo vyššie poslalo svoje lúče k zamrznutým kalužiam.
A o čosi neskôr rozlialo svetlo novému dňu na polia, kopce aj na chodník do dediny.
Príjemne sa sedelo pri jazere, keď jeho lúče sa opierali o skalnatý breh.
A kdesi blízko slnka sa zjavil tento letiaci stroj.
Tak som vytáčala hlavu za ním k oblohe, až sa jazero roztočilo so mnou.
Deň sa presunul do druhej polovice. Vracajúc sa domov vyrušila som vrabcov v kríkoch.
Je podvečer.
Z komínov sa dymí.
Myšiak sadá na strom.
Poberám sa domov, kým opäť nesadne tma na polia, kopce, na chodník, ...
... aj takto vyzerajú nedeľné dni pod Malými Karpatmi ...
