Je čoraz ťažšie zohnúť sa, kľaknúť alebo líhať si do trávy a potom vstať. A predsa ma zlákalo priblížiť sa fotoaparátom k tým najmenším kvietkom lesa. Ležím v machu a papradí a píšem možno posledný list o tejto drobnej kráse. Keď sa svetlo dotkne rastliniek vynikne ich krehkosť a jemnosť. Ležím na mäkkom, slnkom vyhriatom zelenom lôžku a kochám sa ako pohyb svetla mení tento mikrosvet. Vstávam s mokrými kolenami ako dôkaz o tom, že svet machov a papradí chráni lesnú pôdu nielen pred zvetrávaním ale i pred vysychaním.
Návštevnosť sledovaná od 18.07.2012 Zoznam autorových rubrík: Potulky po Rakúsku, Komunita v čakárni, Potulky po Slovensku, Potulky po Francúzsku, Island a Faerské ostrovy, Potulky po Škótsku, Potulky po Belgicku, Potulky po Škandinávii, Potulky po Česku, Potulky po Holandsku, Potulky po Alpách, Potulky po Chorvátsku, Potulky po Nemecku, Potulky po Svätej zemi, Sny o lietaní, Čas spomienok, Virtuálna babička, Keď mám radosť, Staré stromy, Flóra, Fauna, Rok pod Malými Karpatmi, Fotopríbehy, Kamene, Ako na to,...takto...?, Fotografie, Spoločnosť mojimi očami, Básničky k fotografii, Bišonik, Krajina mojimi očami, Odporúčam, recenzie (film, div, Potulky po Bulharsku
