Je skoro ráno. Prvé slnečné lúče sa kĺžu po hrebeňoch Lomnického a Kežmarského štítu a usadilo sa v Lomnickom sedle. Pozýva nás na prvé tohtoročné túry.
Kým sa vychystáme preháňajú sa okolo vrcholov mraky.
Naposledy som bola v Tatrách na jeseň minulého roku. V častiach, kde kalamita zasiahla Tatry najviac, v oblasti Zrubov. Vyschnutá tráva vytvorila spustošenú planinu s vylomenými koreňmi stromov. V Tatrách sa stále pracuje na zvoze kalamitného dreva. Viackrát som sa stretla s lesnými robotníkmi, ktorý čistili les a zvážali drevo. Je to treba, aby poškodený les opäť ožil.
Príroda si žije svojim životom. Zelené lúky, kvety dovoľujú zabudnúť na traumu. Les pod tatranskými velikánmi opäť ožíva.
Skalnaté pleso, východisko našej prvej túry.
Schádzame dolu okolo Kamennej chaty.
Kráčame kameňmi vydláždeným chodníkom.
Pod nami prudké zrazy ustlané kosodrevinou.
Vyhliadka na Veľkú Studenú dolinu.
Pri Zamkovského chate sa počasie začína meniť. Mobilný signál sa tiež stráca a tak domáci ho hľadajú. Napokon ho našli keď vyliezli na stoly pre hostí. Výstup do Malej Studenej doliny k Teryho chate si dnes odpustíme. Ukázalo sa neskôr, že sme urobili dobre.
Prechádzame okolo vodopádov Malého studeného potoka, najprv menší...
...potom Obrovský vodopád, kde sa voda rúti dolu do hĺbky 20 metrov aby pokračovala prudko dolu. Zachytávajú nás jeho vodné kvapky, začína hrmieť a púšťa sa riadna búrka.
Okolo prebehli deti zo školy v prírode. Utekali skryť sa pod skalu. Dážď neustával, premenil sa na ľadovec. Deti aj my sme boli riadne premočení a poudieraní ľadovými kvapkami ako fazuľky keď sme nastúpili do zubačky, ktorá nás zviezla z Hrebienka do Smokovca.
Boli sme sebavedomí turisti. Nechali sme pršiplášte v aute, veď načo, keď je taký krásny slnečný deň. A dostali sme príučku!!! V horách sa počasie rýchlo mení...
Je večer, nad Lomnickým štítom zapadá slnko.
Lesné stráne pod nim tiež sa halia do farieb večera.
Keď zatváram okná chaty, tak lomničák je celý v plameňoch.
Ráno sa vydávame opäť na túru. Z Tatranskej Lesnej okolo Studeného potoka na Hrebienok.
Voda tečúca z prameňov Malej a Veľkej Studenej doliny prekonáva výškové rozdiely cez 1000 metrov. Prekonávame časť výškové rozdielu smerom hore po chodníku vystavaného z mohutných balvanov. Celý čas počujem hukot prudko tečúcej vody Studeného potoka medzi skalami tým istým výškovým rozdielom ale smerom dolu do údolia.
Ticho, spev vtákov a šum konárov stromov, ktoré sa dotýkajú keď ich vietor rozhojdá počujem, keď kráčam mäkkým lesnými chodníkmi.
Tiene a slnečné lúče prechádzajúce lesom mu dodávajú rozprávkovú atmosféru.
Prúd vody akoby sa zastavil.
Vytvoril oázu pokoja.
Cítim omamnú vôňa živice,...
... moje zmysly ožívajú a zapisujú do pamäte vôňu, zvuky a atmosféru lesa okolo Studenovodského potoka.
Vystupujem vyššie po machovom lese a skalách.
Dolu sa rúti voda kaskádami vystavaných zo skál.
A nazývajú ho Dlhý vodopád ...
Je neďaleko Bilíkovej chaty.
Posledné pohľady na Lomnický štít z Hrebienka.
Nechcelo sa mi kráčať pešo po asfaltovej ceste z Hrebienka. Požičiavam si kolobežku a 3 km sa rútim dolu poháňaná zemskou príťažlivosťou. Je to fajn pocit letieť s vetrom vo vlasoch a hľadieť dopredu na Tatranské doliny.
Doliny a stráne sú plné kvetov, niektoré pre mňa známe, iné neznáme ale všetky čarovné.
Akoby to bolo, keby sme nenavštívili salaš a nepochutnali si na Slovenských ovčích syroch, korbáčikoch a žinčici.
Šéf si natiahol tričko, obviazal šatku okolo dlhých vlasov dobre nás pohostil a napokon si utrel ruky od syra do texasiek. Dovolil nám pofotiť si okolie salaša, ktoré bolo práve bez oviec, pasúcich sa na neďalekých lúkach.
V tráve sa vyvaľovala kobyla.
Teliatka pozerali na mňa ako „teliatka“ .
Keď som si čupla aby som odfotila malé šteniatko, ohryzovalo fotoaparát, nohavice, tenisky,...takže jediný vydarený pokus zachytiť ho bol tento.
Bačov pomocník rúbal drevo a tam v pozadí bola dedina, kde sa novému životu darí.
Veď prečo nie, keď je tu toľko bocianov pokope.
Dedo sa zahaluje do mrakov stále viac a viac
Podvečer je už v tme....
Ešte nás čaká pár dní pod Tatrami. Ak sa vám výlet zapáčil vyskúšajte sami, možno budete mať šťastie a privíta vás novodobý Jánošík. My sme ho na naších túrach stretli... :-))
