
cestičkou kľukatou zamyslene kráčam
a zrazu zvýsknem od ľaku, keď užovka malá,
kľukatou cestičkou sa ku mne tíško pridá


po starých schodoch už dávno nik nezišiel dolu a neotvoril bránku
a tak sa tam zimozeleň rozrástla na vždy zelenú lúku
po starých schodoch som zišla dolu, na lúku kvitnúcej zimozelne


ošúchané lavičky zívajú prázdnotou a nik ich ešte neošetril z jari
avšak mladé listy stromov už ponúkajú tôňu nad nimi
ošúchané lavičky zívajú prázdnotou a tak si prisadám pod tôňu zelených listov stromu
