Poézia zabudnutých miest

Niekedy ma cesta zavedie na miesta, ktoré sú tak trochu rokmi ošúchané a pritom vždy na jar prekuknú novým životom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (41)
Obrázok blogu

 cestičkou kľukatou zamyslene kráčam

 a zrazu zvýsknem od ľaku, keď užovka malá,

 kľukatou cestičkou sa ku mne tíško pridá  

Obrázok blogu

 

Obrázok blogu

po starých schodoch už dávno nik nezišiel dolu a neotvoril bránku

a tak sa tam zimozeleň rozrástla na vždy zelenú lúku

po starých schodoch som zišla dolu, na lúku kvitnúcej zimozelne

Obrázok blogu

Obrázok blogu

ošúchané lavičky zívajú prázdnotou a nik ich ešte neošetril z jari

avšak mladé listy stromov už ponúkajú tôňu nad nimi 

ošúchané lavičky zívajú prázdnotou a tak si prisadám pod tôňu zelených listov stromu  

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

188 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

764 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,066 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu