Poézia zabudnutých miest

Niekedy ma cesta zavedie na miesta, ktoré sú tak trochu rokmi ošúchané a pritom vždy na jar prekuknú novým životom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (41)
Obrázok blogu

 cestičkou kľukatou zamyslene kráčam

 a zrazu zvýsknem od ľaku, keď užovka malá,

 kľukatou cestičkou sa ku mne tíško pridá  

Obrázok blogu

 

Obrázok blogu

po starých schodoch už dávno nik nezišiel dolu a neotvoril bránku

a tak sa tam zimozeleň rozrástla na vždy zelenú lúku

po starých schodoch som zišla dolu, na lúku kvitnúcej zimozelne

Obrázok blogu

Obrázok blogu

ošúchané lavičky zívajú prázdnotou a nik ich ešte neošetril z jari

avšak mladé listy stromov už ponúkajú tôňu nad nimi 

ošúchané lavičky zívajú prázdnotou a tak si prisadám pod tôňu zelených listov stromu  

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

36 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

325 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu