Príbeh ako z rozprávky sa začal tým, že prišiel čarodejník a čarovnou paličkou zmenil plány človeka. Ako? Nuž v dôsledku ropnej krízy a ekonomickej recesie, chýbali peniaze. Práce medzi priemyselnými centrami miest Almere a Lelystaad sa zastavili. Príroda využila túto príležitosť a vyvíjala sa vlastnou cestou. Cestou, ktorú možno nikde inde v modernej Európe nemala šancu prejsť. A tak vznikla Oostvaardersplassen, svetoznáme územie bažín (močiarov, mokradí), ktoré sa rozprestiera na rozlohe asi 6000 hektárov. Kým sa v parlamente jednalo o tom, či ďalej pokračovať vo výstavbe priemyselnej zóny alebo nie, príroda začala existovať podľa vlastných pravidiel. Len 50 km od zaľudneného Amsterdamu vzniklo územie jazier, bažín, prerastených tŕstím. Územie vŕbových pralesov ale i lúk. Územie vtákov a divej zveri.
Toto prostredie má význam nielen lokálny ale aj v medzinárodnom meradle, pretože sa stáva dôležitou zástavkou pri migrácii vtákov medzi polárnym kruhom a rovníkom. Žijú tu mnohé druhy vtákov prechodne ale i natrvalo. Volavka, divoké husi, kormorán, labute, orly, ibis,...Okrem vtákov sa tu pasú divoké kone, stáda jeleňov a laní, voľne pasúci sa dobytok, túry,...líšky.
Rozprávka má dobrý koniec, pretože dnes už nik neuvažuje o zmene tohto prostredia na priemyselnú zónu. Naopak Oostvaardersplassen sa stala prírodnou rezerváciou, kde hlavné slovo má príroda a človek zasahuje iba v nutnom prípade.
Keďže je to bažinatá oblasť, nie je turistom dostupná všade. Sú však turistické cesty, ktorými sa dá prejsť a zažiť kus divokej prírody a vychutnávať vtáčí život od rána do súmraku. A túto šancu sme si zobrali i my a strávili sme niekoľko hodín v tomto prostredí.
Sme blízko Lelystadu, správneho strediska tejto provincie. Vzniklo na vysušenej pôde a je významným priemyselným a obytným celkom.
Jeho nábrežie je upravený kamenný val a dlaždice , po ktorom sa prechádzajú vodné vtáky a občas sa zrania, keď sa im nohy dostanú medzi dlaždice.
Len pár kilometrov ďalej je to inak. Víta nás informačné stredisko a tabuľa oznamujúca, že sa nachádzame v prírodnej rezervácií Oostvaardersplassen.
Vchádzame do divočiny. Vŕby sa tu množia veľmi rýchlo. Občas ich treba umelo preriediť aby nebránili pohybu divokej zveri a letu vodných vtákov.
Všade neskutočné ticho, takže keď vedľa nás čosi šuchlo, namierili sme fotoaparáty tým smerom a tu je výsledok.
Tŕstie je dôležitou súčasťou mokradí (bažín). Dobre sa mu tu darí vo vlhku a na rašelinovom podlaží.
Tvorí obydlie a prirodzený úkryt pre vodných vtákov, zvlášť počas hniezdenia. Náš pohyb vyvolal krik, ktorý signalizoval, zrejme pre mladé, nebezpečenstvo a súčasne mal upútať našu pozornosť na dospelého vtáka.
Husi spásajú mladé výhonky tŕstia a tým regulujú neúmerné prerastanie tŕstia v tomto prostredí. Teda aj v tomto prípade fungujú prirodzené mechanizmy krajinotvorby.
Aby turisti čo najmenej vyrušovali vtákov pri pozorovaní ich života v prirodzenom prostredí, sú na ceste vybudované kryté stanovištia s "kukaňami" do voľnej prírody. Sú ukryté v húštine z vŕb a tŕstia.
Cez kukaňu je takýto výhľad do okolia
Chvíľu sme pozorovali dvorenie kačíc. Kričali po sebe ako manželia po x-rokoch :-)
A predvádzali sa ako lovia potravu,...
Vyšli sme von a vyrušili sme divé husi
Cestou ďalej sme mali šťastie na tohto dlhonohého vtáka
Ale tiež nás rýchlo zbadal, rozkričal sa a vzlietol do diaľav
Podobne ako divé husi, ktoré nám prelietavali nad hlavami v rôznych útvaroch.
A sme pri ďalšej "kukani", tentokrát aj so strechou.
Prechádzame k nej za zvukov žabieho spevu
A tu je "kukaňa" zvnútra. Úzke priezory na pozorovanie. Sedadlá a stojany na fotoaparáty. Pre vyšších je to pohodlné miesto na pozorovanie. Mojich 164 cm však bolo málo a tak som kľačala na bidielku aby som čosi videla.
Sledovali sme vzlety
a pristávanie husí
Vo vode pláva zrejme dostatok rýb
A opäť prelety v menších kŕdľoch
Niektorý zaostáva za ostatnými.
Niektorí vtáci jednoducho nežijú v kŕdľoch a tak letia ako sólisti
Jemný zvuk upútal našu pozornosť na malého brodivca.
Dvoril sa dáme svojho srdca rôznymi vývrtkami, preletmi a hlasitým prehováraním. Dáma dlho oddolávala. Žial nedočkali sme sa toho ako dvorenie dopadlo. Ale nevadí, je to aj tak ich intímna záležitosť .
A opäť húfny, neusporiadaný prelet nad našimi hlavami.
Na hladine sa kŕmila ladná labuť
Pred nami je pár volaviek. Jedna sa rozhodla letieť a druhá vyčkáva, či jej hrozí nebezpečenstvo
Napokon vzlietne aj ona...
Na veľkých vodných plochách brázdia plachetnice.
Vtáky si zrejme na ne zvykli.
Prelietavajú pokojne popri nich.
Pomaly sa zvečerieva,... posledné zábery
posledné pohľady
posledné prelety a je čas odísť.
Vydávame sa na ďalšiu cestu. Vedie pod "aquamostom". Je to zvláštnosť, ktorú som poprvé videla tu. Nad cestou viedol vodný kanál v koridore, ktorý vytvoril človek aby nenarušil tok rieky...
