Noordwijk aan Zee bolo založené okolo roku 1200 ako rybárska osada. V súčasnosti je predovšetkým prímorským turistickým centrom. Vybrali sme si toto mestečko ako začiatok našej púte, pretože leží pri mori, je neďaleko Amsterdamu, veterných mlynov, sú tu kvetinové polia,...proste miesta provincie Zuid Holland, ktoré chceme navštíviť, sú z tohto miesta „neďaleko“.
Prichádzali sme a pršalo. Napriek tomu sme si nenechali ujsť prvý podvečer pri mori. A urobili sme dobre. Cestou k pláži sme stretli cyklistov. V Holandsku sme ich stretávali takmer na každom kroku. Títo nás privítali s úsmevom a bolo to vskutku príjemné stretnutie.
Prechádzali sme okolo domov v piesočných dunách obrastených trávou
a typických domov so strechou z rákosia.
Piesočné duny sa tiahnu pobrežím Severného mora. Holanďania ich budovali celé desaťročia aby sa ochránili pred záplavami. Mnohé oblasti totiž ležia pod úrovňou jeho hladiny a tak bez bariér sa morská voda dostávala na polia, mokrade, k obydliam,...
Maják a more patria k sebe. Jeden z mnohých, ktoré sme na našej ceste videli. Je umiestnený na promenáde, s množstvom reštaurácii, hotelov a všetkého, čo k pobytu pri mori turisti potrebujú.
Rákosom ohradené chodníky nás vedú cez dunu na pláž priamo k moru.
Tieto hydranty sú typickým prvkom "malej" architektúry Holandských letovísk
More bolo spenené, obloha plná daždivých mrakov a v pozadí sa pripravoval západ slnka
Prechádzka po pláži bola príjemná. Málo ľudí, silný slaný vietor, vôňa mora ...túto atmosféru mám zaradenú medzi moje obľúbené, cítim sa vtedy veľmi dobre...
Domáci si strážia takouto značkou miesta, kde sa psy nesmú venčiť. Ako vidieť v pozadí, aj tu sa porušujú predpisy.
Bola sobota večer, turistická sezóna ešte neprepukla a tak si aj títo traja vychutnávali prímorskú podvečernú atmosféru aj keď ešte chladnú.
Kostol zo 17. storočia pomaly odbije deväť a zazvoní poslednú zvonkohru tohto dňa...
Aj druhý podvečer sme strávili na tej istej pláži v Noordwijku. More odrážalo slnečné lúče, obloha bola modrá, takmer bez mráčika. Stále penilo a tak každá vlna zanechávala na piesočnej pláži výraznú stopu.
Našli sa aj odvážlivci, ktorí vliezli do studenej vody Severného mora. Teplo im zjavne nebolo a tak sme to radšej neskúšali aj keď chuť bola veľká
Silný vietor rozfukoval piesok na pláži, plachetnice si na more nik nezobral.
Iba čajky sa vznášali nad vodou
V príboji vĺn a silnom vetre od mora mali mnohé problém vzlietnuť a tak sa iba nadnášali.
Spomenula som si na príbeh o morskej čajke Jonathan Livingston, ktorá prekonala morský príboj, prekonala sama seba a vzlietla k vlastnej slobode.
A snívala som s každou z nich, ktorej sa podarilo vzlietnuť nad more
a letieť vysoko k modrej oblohe...
Spomenula som si na posledné slová čajky Jonathan: "Dívaj sa srdcom, oporu hľadaj v sebe a v tom, čo už poznáš a naučíš sa dokonale lietať" a iba tak som ich vyslovila smerom k čajkám, ktoré sa trepotali nad vlnami...
Čas dozrel a my odchádzame z pláže
keď do okien nám zapadlo slnko...
Treba si oddýchnuť, lebo nás čaká pokračovanie. Ak máte chuť pridajte sa ku mne...:-)
foto: Veronika Bahnová, Ján Bahna
