







Príde mi, že už všetko bolo povedané, popísané, nafotené, namaľované o impresiách jesene. O pocitoch, ktoré sprevádzajú naše prechádzky, keď sa začína sfarbenievať v alejach, v záhradách, na lesných chodníkoch. Dotknem sa listu na strome a on ladne padá k zemi. Aký to paradox. Lístie opadáva v čase, keď sa vyfarbilo do svojej najkrajšej podoby. Vietor ho čoskoro rozfúka a dážď rozmočí aby sa zmenilo na pôdny substrát a zem pohnojilo. Farebnosť cez naše oči vnáša posledný zdroj energie aby nás ochránila pred smútkom bieločiernej depresie zimy. Milujem jeseň pre jej žlté, červené, oranžové slnká, pre posledné plody ostávajúce v záhradách, pre jemné pavučiny spájajúce konáre stromov, pre šuchot lístia pod nohami, pre ticho a pokoj, pre...
Návštevnosť sledovaná od 18.07.2012 Zoznam autorových rubrík: Potulky po Rakúsku, Komunita v čakárni, Potulky po Slovensku, Potulky po Francúzsku, Island a Faerské ostrovy, Potulky po Škótsku, Potulky po Belgicku, Potulky po Škandinávii, Potulky po Česku, Potulky po Holandsku, Potulky po Alpách, Potulky po Chorvátsku, Potulky po Nemecku, Potulky po Svätej zemi, Sny o lietaní, Čas spomienok, Virtuálna babička, Keď mám radosť, Staré stromy, Flóra, Fauna, Rok pod Malými Karpatmi, Fotopríbehy, Kamene, Ako na to,...takto...?, Fotografie, Spoločnosť mojimi očami, Básničky k fotografii, Bišonik, Krajina mojimi očami, Odporúčam, recenzie (film, div, Potulky po Bulharsku