Srnky v zime - fotopríbeh

Je skoro ráno. Na snehu s ružovým nádychom vychádzajúceho slnka beží srnka. Zastaví sa pri šťavnatom ihličí okrasného stromu. Je celý ohlodaný z predchádzajúcich návštev. Presúva sa k ďalšiemu a s chuťou sa pustí do konárov. Sledujem ju z obloka a zakričím: "Necháš ten stromček!" Spozornie, pozrie na mňa a zasmeje sa. Je dostatočne ďaleko od domu a vie, že jej nič nehrozí. Pokračuje ďalej v chutných raňajkách.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (29)

Správy sa šíria asi rýchlo. K obedu si pozve i kamarátku. Pomaly sa prikrádajú k záhradám, dúfajúc, že niečo chutné im spestrí skromný zimný jedalníček. Sklamané odchádzajú. Rozbehnú sa na lúku, odhŕňajú sneh, aby si vyhrabali zelenú trávu.

Schádzam do komory, pokrájam pár jabĺčok, kapustných listov a vynesiem ich na lúku. Možno si ich nájdu a budú mať i ony Vianoce. A na budúci rok, už budeme skosenú trávu odkladať. Možno postavíme krmelec. A možno srnky opäť prídu.