Predstavte si, že sa v noci zobudíte na obrovský výbuch sopky a v diaľke zbadáte červenú žiaru lávy s hukotom sa približujúcu k vášmu obydliu.
Islandania toto zažili niekoľkokrát. Na ostrove je okolo 200 sopiek, z toho 26 je dodnes činných. Najznámejšie sú Hekla a Askja. Obe spôsobili obrovské škody. Hekla, leží na južnom pobreží Islandu. Dosahuje výšku 1491 m.n.m. a je o 40 metrov vyššia po posledných erupciách v rokoch 1947, 1970, 1991, 2000. Každá erupcia znamená decimovanie obyvateľstva v okolí sopky. V roku 1970 vyvrhla z útrob zeme 50 miliónov ton sopečnej lávy na obydlie, polia, cesty,...a jej aktivita trvala 13 mesiacov. Je zvláštne, že Islanďania si za svoju zem zvolili tento ostrov, ktorý je stále geologicky v pohybe. Aj po tejto erupcii znovu začali pracovať na zúrodňovaní týchto oblastí.
Sopečnú činnosť sme mali možnosť vidieť z blízka v oblasti Krafly, ktorá sa nachádza severovýchodnej časti Islandu. Na prvý pohľad obyčajná hory vysoká 818 m.n.m., ktorú sme si pekne vyšliapali, aby sme z výšky videli centrum živej vulkanickej činnosti a rozsiahleho lávového poľa.
Naokolo vyvierala para, malé krátery dymili a pod nohami sme cítili teplo akoby sme kráčali po žeravom uhlí. To nebola pahreba po ohníku, ktorý si doma urobíme a zahasíme vodou, keď nás omrzí. To bola živá zem, tlejúca a čakajúca na ďalšie erupcie lávy zo svojich útrob.
A potom sme sa vydali na cestu po lávovom poli z roku 1975, kedy láva z tejto oblasti tiekla až k jazeru Mývatan.
Kráčali sme po nerovnom povrchu lávy a museli sme dávať pozor aby sme nešliapli na pukliny, ktoré by mohli znamenať pád do horúcej zeme. Pukliny boli viditeľné, tie sa dali prejsť ale i neviditeľné, prekryté krehkou masou stuhnutej lávy, tie boli nebezpečné. Ostré hrany vyvretej magmy oškierali obuv a padnúť by znamenalo riadne odreniny.
12 km nepohodlnej chôdzi nás priviedlo k miestu, kde sme založili stanový tábor. Od zeme sálalo teplo a vo vzduchu bolo uprostred leta čosi nad 10 ˚ C a v noci pár stupňov nad nulou. Neďaleko nášho dočasného obydlia je vidieť kostolík, okolo ktorého láva pretiekla tak, že sa ho nedotkla. Domáci obyvatelia hovoria, že sa stal vtedy zázrak a asi majú pravdu, pretože všade naokolo je stvrdnutá pokrývka sopečnej masy. A tak ostal ako jediná budova v okolí jazera Mývatan po erupcii z roku 1975.
Keď láva vtiekla do jazera, vytvorila tzv. pseudokrátery. Malé a veľké vrchy okolo jazera vznikli tak, že roztavená žeravá láva vtekajúca do jazera uzavrela vodu pevným poklopom. Voda pod ním sa začala variť a veľkým tlakom vypudila paru von. Tým vznikli škvarové kužele a malé krátery, ktoré postupne zarastajú machom a trávou.
Voda, mach, tráva, a špecifická atmosféra týchto lávových polí vytvára mimoriadne dobré podmienky pre „muchničky“ malé mušky, ktoré vlietnu do každého otvoru na tvári, na tele,...no proste sú všade a znepríjemnili aj nám chvíľky na tomto nezvyčajnom území.
Námafjall je oblasť kde v hĺbke 1000 metrov, zem dosahuje teplotu okolo 200 ˚C.
Zo zeme vyviera para a voda dosahujúca 90-100 ˚C.
Všade naokolo je cítiť zápach síry a tá dodáva celej oblasti zaujímavý vzhľad.
Je odporúčané chodiť iba po určených chodníkoch aby sa náhodné výrony pary a vody s prímesou síry neocitli na okoloidúcich.
Aj tu je kopec na ktorý sa dá vyliezť a pozrieť na túto nezvyčajnú farebnú krajinu z vrchu.
Hverfell je 163 metrov vysoký (hlboký) a 1040 m široký kráter neďaleko jazera Mývatan. Vznikol pred 2500 rokmi. Po jemnom sopečnom štrku a prachu sa vystupuje dosť ťažko ale dolu to ide ako na lyžiach. Stačí sa len rozbehnúť a šmýkať sa v oblúčikoch dolu. Vyskúšala som a bola to paráda.
Dimmuborgir je oblasť v ktorej sa nachádzajú lávové útvary rôznych tvarov. Tie vznikli pred 2000 rokmi z lávy po výbuchu niektorého z početných kráterov tejto oblasti.
Údolie Vesturdalur poskytuje iný pohľad na zvyšky staršej vulkanickej činnosti.
Čadičové skaly, rôznych tvarov vznikli rýchlym ochladením lávovej magmy zo stredu hmoty. Možno sa tak stalo v kontakte s vodou, ktorá tečie akoby v koryte týchto kamenných útvarov.
Kráter Raudhólar alebo Červená hora je ďalšia ukážka výsledku mladej sopečnej činnosti na tomto ostrove, ktorá sa doposiaľ nestihla prekryť zemou, trávou, machom,...
Severovýchodná oblasť Islandu využíva geotermálnu energiu zeme na výrobu tepla a elektriny. Pod Kraflou je jedna z takýchto elektrárni.
A je len prirodzené, že horúce pramene v tejto oblasti sú využívané ako kúpele o ktorých sa hovorí, že majú mimoriadne účinky na zdravie. Na čo konkrétne? Neviem, domáci tvrdia, že je to na všetko. A majú pravdu. Po troch dňoch v tejto oblasti, po pár desiatok kilometrov v nohách, po niekoľkých výstupoch na sto až osemsto metrov vysoké kopce nám ubudlo síl.
A kúpeľ v tejto vode nám ich naspäť vrátil aby sme sa mohli vydať na cesty za ďalšími divmi tejto krajiny.
