Na Faerských ostrovoch pristávame v čase východu slnka. Do rannej hmly svietia okná farebných domov hlavného mesta Tórshavne, ktoré sa rozprestiera v úpätí nádherných vrchov najväčšieho z Faerských ostrovov, na ostrove Sreymoy.
Ostrovy nás vítajú do chladného a zamračeného rána. Po vylodení sa z lode Norrona, na ktorej sme sa plavili z Dánska, hľadáme miesto, kde ukotvíme naše dočasné obydlie (stan) na tri dni a dve noci, ktoré tu chceme stráviť.
Perspektíva počasia, mrholenie, hmla, dážď počas 280 dní v roku, podľa turistických príručiek, sa začína napĺňať. A ostáva nám iba veriť, že sa naplní aj druhá časť predpovede a to, že počasie sa rýchlo mení.
A zdá sa, že sme nepríjemné počasie odohnali. Vyšlo slnko aby farby architektúry hlavného mesta dokonale vynikli. Nielen farebnosťou ale i malebnosť domov so strechami tepelne izolovanými trávou nás začala nadchýnať. Pokoj a pohoda sú typické pre túto metropolu (cca 17 000 obyvateľov). A je narušovaná iba čajkami a čas od času sirénami pristávajúcich lodí.
Faerské ostrovy v preklade znamenajú „Ovčie ostrovy“ a nie náhodou, pretože na každom kroku stretávame ovce a vraj je ich dvakrát toľko ako všetkých obyvateľov ostrovov. (cca 48 000 obyvateľov).
Sprievodca poskytuje základné informácie o Faerských ostrovoch. Podľa domácej legendy, keď sa tvoril svet, tak stvoriteľ si chvíľu chcel oddýchnuť a pri tom si čistil nechty. A to, čo z nich vypadlo, sa vysypalo na severe Atlantického oceánu a utvorilo 18 malých ostrovov. Geologická pravda je však taká, že ostrovy sú pozostatky stredoatlantického kontinentu vytvoreného vulkanickou činnosťou a neskôr z väčšej časti klesajúceho pod hladinu oceánu.
Terasovitý vzhľad skalnatého pohoria ostrovov prezrádza, že vulkanická činnosť prebiehala v niekoľkých etapách.
Aj doba ľadová sa podpísala na vzhľade pohoria ostrovov. Topiaci sa ľad zanechal ryhy v kopcoch, údolia a nádherné fjordy medzi jednotlivými ostrovmi.
Najvyšší vrchol Faerských ostrovov je Slaettaratinduru. ( 882 m.n.m.) Vystúpili sme na jeho vrchol aby sme sa mohli kochať fascinujúcim pohľadom na scenériu ostrovov s neodmysliteľnými útesmi.
Kopce sú pokryté machom, lišajníkom, rôznymi trávami ale i kvetmi. Ale na ostrovoch nemožno nájsť stromy. Silný vietor roznášajúci slanú morskú vodu ako sprchu a všade pasúce sa ovce bránia tomu aby sa tu uchytili a vyrástli. Drevo je preto na ostrovoch jednou z najvzácnejších komodít.
Faerské ostrovy sú autonómnym regiónom patriacim pod Dánske kráľovstvo. Teda ľudia (od roku 1948) môžu o sebe rozhodovať samostatne vo väčšine záležitostí okrem obrany a zahraničnej politiky. Faerčina je tu spolu s dánčinou úradným jazykom (v obchodoch a úradoch sa dá dohovoriť i anglicky). Je to jazyk ľudí, ktorí sa začiatkom 9. storočia začali usádzať na dovtedy takmer neosídlených ostrovoch. Je obdivuhodné, že ľudia na ostrovoch ostávajú aj keď čelia rozmarom prírody a jej tvrdým podmienkam. Po nespočetných bojoch si však zvykli žiť s ňou aj keď im dennodenne dáva pocítiť, kto je v týchto chladných a skalnatých končinách pánom. A pravdou je aj to, že stretnúť Faerčanov na ceste po ostrovoch je skôr výnimkou ako pravidlom.
Putovaním po ostrovoch sme sa občas zastavili v menších dedinkách alebo presnejšie osadách. Tieto usadlosti majú obvykle do 100 obyvateľov a nie sú zriedkavosťou i s menej ako 20 obyvateľov. I v týchto menších osadách žijú ľudia spojení s ostatným svetom autami, niekde televíznymi prijímačmi, niekde i počítačmi a internetovým spojením. V každej dedinke i malej osade je kostol a cintorín. V každom kostole je umiestnená loď a iné symboly rybárov a vždy keď sa lode vydávajú na more, tak zvony kostola ich sprevádzajú.
Každodenná práca Faerčanov sa spája s ekonomickými aktivitami pôvodných obyvateľov a to farmárčením, chovom oviec na spracovanie vlny, pre mlieko a mäso. Ale i pestovaním zemiakov na domácu spotrebu a obilia na domáci chlieb.
Ekonomika Fayerských ostrovov je však postavená na rybolove a spracovaní rýb. V súčasnej dobe sa rozšírili rybie farmy na pestovanie pstruhov a lososov.
V súčasnosti je obrovským problémom každoročný sviatok Grindadráp, pri ktorom Faerčania zmasakrujú viac ako sto veľrýb a musia tak čeliť sústavne rastúcemu tlaku okolitých štátov ako i mimovládnych organizácií, z ktorých najaktívnejšia je nepochybne Greenpeace.
Po troch dňoch strávených na týchto prekrásnych ostrovoch konštatujeme, že existuje turistami neobjavený kút Európy, kde ľudia žijú v tom najtesnejšom spojení s prírodou. S nostalgickými spomienkami sa naloďujeme opäť na zaoceánsku loď Norronu. Čaká nás cieľ našej cesty Island.
