Nový rok obťažkal stromy snehom.
Na bielom podklade vynikli červené strechy domov a kostola pod Molpírom.
Modrá, slnkom presvietená obloha prekukovala cez konáre stromov obalené snehom.
Kto mohol vyšiel von pokochať sa Novoročným ránom. Aj títo dvaja mali zrejme úmysel sa osamote poprechádzať a naše kroky ich zjavne prekvapili.
Šípok rastie pod Karpatmi neúrekom. Sú krásne nielen na jar v svojich rúžových kvetoch ale i v zime lákajú objektív fotoaparátu.
Zapadnutá tuja v snehu. Lúče zimného slnka pomaly sneh roztápajú a ona odhaľuje svoje farby.
Bieleho moc škodí a tak som sa pohrala. Pridala som nové farby na zasneženom plote.
Sneh sa roztopil. Cez noc prišiel dážď a mráz. Ľad obalil konáre a vietor do nich vrážal. Stromy pukali. Ráno slnko presvietilo toto ľadové kráľovstvo.
Praskalo nám pod nohami, keď sme kráčali po ľadovej tráve
Ostne aj puky zamrzli na kríku egreša
Posledné ľadové jabĺčko lákalo, ale iba pohľad. Zahryznúť sa mi do neho veru nechcelo
Okrasné trávy aj v zime robia dekoráciu v záhrade. A táto ich ľadová podoba je skutočne nádherná.
Vonku sa dlho vydržať nedalo. Ľadový mráz spolu s vetrom zosilnel. Utekali sme domov aby sme nezamrzli ako títo dvaja.
Sneh a ľad a hmla. To sú podoby krajiny pod Malými Karpatmi týchto dní.
Orešanské kopce v hmle dajú vyniknúť osamelému stromu v poli.
Zdá sa však, že sú dobrým spoločníkom pre myšiakov, ktoré sa v ich korunách ukrývajú.
Pod kopcami sa odohrávajú drobné príbehy. Stačí drobný pohyb na poli a myšiak letí za svojou korisťou.
A potom sadne na iný osamelý strom a opäť pozoruje každý pohyb v okolí.
Obloha sa zastiera hustými mrakmi. Slnko sa farbí do červena. Pole čochvíľa prikryje tma.
Ktovie aké bude ďalšie ráno... uvidíme...
Foto: © Veronika Bahnová
