Keď v roku 1238 uhorský kráľ Bela IV udelil Trnave výsady slobodného kráľovského mesta, spustil tým aj rozvoj remesiel a obchodu. Trnavskí mešťania sa v druhej polovici 13. storočia rozhodli vystavať si opevnenie, ktoré by malo ochrániť ich, ich domy, ich práva. A mysleli to asi vážne, pretože obstavali plochu takmer 60 hektárov múrmi v dĺžke takmer 3 km, vysokými 9-10 metrov a hrubými 3 metre. Hradné múry sú postavené na kamenných základoch z tehál. Pôvodne ich spevňovalo 35 veží. Do mesta sa vstupovalo štyrmi bránami, cez most nad vodnou priekopou.
Napriek tomu, že opevnenie dobre slúžilo svojmu účelu, boli aj výnimky, kedy mesto neochránili. Napr. husitské vojsko pod vedením istého Blažeka (v roku 1432), mesto obsadilo malou ľsťou. V noci, po bujarom Trnavskom jarmoku, mešťania unavení vínnym mokom, tvrdo spali. Vtedy Blažek so svojou vojenskou skupinou si mesto podmanil. V roku 1506, to bola cisárska armáda Maximiliána I.. Tá si jednoducho vtrhla do ulíc Trnavy, rozbila hradby, poničila ulice, spálila domy. A tak mešťania znovu hradby dali opraviť. A pretože sa v tom čase na územie začali dobíjať i Turci, zvýšili i počet ozbrojenej stráže na hradných vežiach a pri hradných bránach. Hradby po týchto útokoch bolo treba pravidelne opravovať. Tiež sa stavali nové domy pre mešťanov. A tak v 16. storočí pribudla do mesta i nová tehelňa. A to bolo správne rozhodnutie, pretože hradby boli poškodené i v druhej polovici 17, storočia, kedy v Trnave vypukol veľký požiar. Stalo sa to tak, že hradná stráž chcela veľkolepo privítať nového pána Imricha Thökölyho, vodcu protihabsburského povstania. Z hradnej veže vypálili takú salvu z dela, že sa veža takmer rozsypala a tehly padli aj na koňa pána urodzeného Thökölyho. A ten sa nahneval a mesto podpálil. Nebola to veru sranda. V meste zahynulo cez 4000 ľudí. Zhoreli tiež domy, len pár sa ich zachovalo. Oheň zasiahol i opevnenie. Ale mesto sa znovu postavilo na nohy. Postavili nové domy, opravili a zmodernizovali hradby. A tak sa to deje až dodnes s väčšími, či menšími prestávkami.
Posledné roky vzrastá záujem o obnovu historických pamiatok aj na Slovensku. V Trnave sa naplánovalo preinvestovať na rekonštrukciu hradieb v niekoľkých etapách cca 20 miliónov korún a možno postupne i viac. Prečo? Nuž odpoveď je jasná. Trnavské hradby sú unikátnym historickým dielom. Lemujú historické jadro Trnavy. Ich sprístupnením vznikne priestor, kde sa spojí prítomnosť s duchom miest dávnych čias a to nielen pre Trnavčanov. Možno raz sa stane lákadlom i pre zahraničných turistov. Plánuje sa dobudovanie hradných bášt a ich využitie na prezentáciu historických exponátov. Či sa tak stane a či si to Trnavčania budú vážiť, či túto šancu využijú, uvidíme. Na nasledujúcich snímkach ponúkam atmosféru okolo hradných múrov z posledných dní.
Hradby tvoria hranicu medzi starým a "novým". Oddeľujú panelové sídliska a rušné križovatky plné áut modernej doby od ticha historického jadra mesta.
Michalská ulička minulých čias v novom rúchu
Horné bašty, ulička domov starého mesta postavených na južnej časti múrov opevnenia, čaká na rekonštrukciu
Horné bašty, ulička už nečaká, rekonštrukcia domov prebieha
Horné bašty, ulička je už rekonštruovaná a plní funkciu obchodnej zóny mesta
A ulička s pomaľovaných garáži prilepených na múry opevnenia nie je už vôbec romantická. Všimne si to niekto alebo to tak má byť?
Vstupná brána do východnej časti starého mesta je opravená, ale ruky vandalov ju už modernizovali svojimi maľbami. Prečo????
Arkády východnej časti hradieb s novými lavičkami, iba nedávno ukončené, sú tiež poznačené rukami vandalov. Prečo?????
Táto časť východného opevnenia bola nie dávno obývaná. Môžeme vidieť ešte maľovku nad dverami, okno, dokonca elektroinštaláciu. Tiež čaká na rekonštrukciu. Viem si predstaviť na tomto mieste dobudovanie bašty s historickou expozíciou. Snáď to Trnavčania dokončia.
Časť hradného múru tvorí zátišie zrekonštuovaného hotelu so záhradnou reštauráciou. A má to svoje čaro i v tejto podobe.
Zrekonštruovaná južná časť opevnenia, Dolné bašty, tvorí múr medzi starým mestom a štadiónom Spartaka.
Dolné bašty, tu stála jedna zo štyroch hlavných brán, tzv. Lovčická. Po zrekonštruovaní ostal sympatický prechod pre chodcov a v jej stenách ......
.... je zabudovaná tehla so znakom Trnavy. Čo znamenajú písmena "K W" na druhej tehličke, sú mi zatiaľ záhadou.
Západná časť hradných múrov je najlepšie zachovalou časťou v dĺžke cca 800 metrov.
Je na nej vidieť detaily okná pôvodnej bašty a priezory (strieľne) v hornej časti, ktoré sú pozdĺž celého múru. Určite slúžili na pozorovanie, prípadne na strelný útok na nepriateľa.
Na horný hradbový chodníček (ochoz) sa vystupovalo schodmi. V pláne rekonštrukcie opevnenia je, že ochozy budú dostupné verejnosti. Takže sa máme na čo tešiť.
Zrekonštruované časti (pohľad z vonkajšej a vnútornej strany), ktorá spájala múry opevnenia. Pravdepodobne pôvodne tu stála uzatvorená bašta
Jedna zo zachovalých bášt opevnenia so strechou, postupne by mohla byť otvorená pre verejnosť alebo slúžiť ako miesto pre historickú expozíciu. Alebo nie?
Vstupom do starého mesta západnej časti opevnenia je Bernolákova brána. Má zachovalú, plne funkčnú baštu. Jej priestory sú využívané pre súkromné účely.
Nad bránou v strede môžeme rozlíšiť znak mesta
Vľavo sa dozvieme, že Trnava bola kráľovským mestom
A vpravo sa dozvieme, že Trnava bola mestom remeselníkov
A kdesi naboku stručná tabuľa o tomto historickom skvoste Trnavy. Podrobnejšiu informáciu som nikde na múroch alebo v ich blízkosti nenašla.
Aj túto časť zrekonštruovaných múrov zasiahol škodca. A pokiaľ sa nenájde správca, ktorý bude tieto múry pravidelne ošetrovať, tak sa dá očakávať, že sa znovu rozpadnú pod útokom koreňov rastlín.
Pod múrmi opevnenia mesta vznikla oddychová zóna, ktorá poskytuje napríklad i možnosť hrať divadlo pod gaštanmi alebo len tak si posedieť.
Pre rodičov s malými deťmi je tu ideálne, bohato vybavené detské ihrisko
Bernolákov park je pripravený na prechádzky, na bicyklovanie, na posedenie na lavičkách pod gaštanmi. Z jednej strany múry opevnenia, z druhej strany riečka Trnávka.
Mám rada Trnavu, prežila som v nej viac ako dvadsať rokov. A múry opevnenia som objavila až teraz. Poznávam ich, pretože dostávajú novú tvár. Nie som historik a možno moje opisy nie sú celkom presné. Moje videnie je však pravdivé v tom, že čiesi ruky múry ošetrujú ako drahokam a čiesi ruky to chcú vrátiť späť. Späť kedy pohľad na rozpadajúce sa mestské múry nebol lákavý. Položila som si otázku budú Trnavské hradby znovu pýchou strednej Európy? A moja odpoveď znie. Sú na dobrej ceste, že sa tak raz znovu stane.
