Je koniec sviatkov a iba pár zabudnutých ozdôb pripomína nedávny ruch Vianoc. Staré bratislavské uličky sú opäť tiché a poloprázdne, akoby si chceli odpočinúť od množstva ľudí v očakávaní Nového roku. Túlam sa s fotoaparátom a statívom na pleciach s nádejou, že tichu krásu večernej Bratislavy sa mi podarí zachytiť. Prichádzajúc k SND sa všetko mení. Hlučná hudba valčíka, vysoké ploty bariér, ochranka, limuzíny privážajúce hostí. Kráčajúc po červenom koberci v drahých kožuchoch a róbach si vypočuli skandovanie ľudí z druhej strany plota: Páni veľkomožní, ďakujeme Vám za charitu. A neďaleko od tejto slávy čítam tabuľu: 11 mesiacov bez domova,... volaj číslo:... Sme v dobe paradoxov, sme v časoch, kedy nie všetci sme si rovní. Ale nie o tom som chcela, chcela som iba fotiť. A aj takéto boli včera obrázky Bratislavy.
Návštevnosť sledovaná od 18.07.2012 Zoznam autorových rubrík: Potulky po Rakúsku, Komunita v čakárni, Potulky po Slovensku, Potulky po Francúzsku, Island a Faerské ostrovy, Potulky po Škótsku, Potulky po Belgicku, Potulky po Škandinávii, Potulky po Česku, Potulky po Holandsku, Potulky po Alpách, Potulky po Chorvátsku, Potulky po Nemecku, Potulky po Svätej zemi, Sny o lietaní, Čas spomienok, Virtuálna babička, Keď mám radosť, Staré stromy, Flóra, Fauna, Rok pod Malými Karpatmi, Fotopríbehy, Kamene, Ako na to,...takto...?, Fotografie, Spoločnosť mojimi očami, Básničky k fotografii, Bišonik, Krajina mojimi očami, Odporúčam, recenzie (film, div, Potulky po Bulharsku
