Tône podobné tejto nás zastavovali aby sme sa rozhliadli. Možno aj spisovateľ František Hečko (1905 – 1960) tu niekde postával.
Na úpätí Orešanských kopcov je mnoho viníc. Z tohto miesta priehrady ich možno obdivovať a snáď tu niekde dozrieval aj jeho román „Červené víno“.
Z jednej strany pohľad na kopce a z druhej na rovinu, v ktorej leží obec,... taká je scenéria tohto miesta.
Pri prechádzke nie raz sme vyrušili vodné vtáctvo, ktoré tu zakladá hniezda. Bol to vždy nádherný pohľad vidieť ich letieť k oblohe.
Čakali sme v tieni stromov, či sa opäť neobjavia. Objavili a nie raz nad nami krúžili.
Na hladine sa pokojne kolísali spiace kačky, ale náš príchod ich vyrušil a onedlho sa presúvali letom nad hladinou k opačnému brehu
Tam slnkom ožiarené stromy vytvárali nádherne dlhé tiene na vodnej hladine, až do okamžiku, kým tam letiace vtáky pristávaním rozčerili pokojnú hladinu.
Boli sme radi, že sedíme v tôni stromu na druhom brehu. Pozorovali sme hladinu. Nádrž je zrejme plná rýb, pretože v priebehu pár minút vyskakovali kapry (možno iné ryby, neviem), občas bolo vidieť iba ich plutvy, občas celé telá ako si pri brehu bahnili.
A vydali sme sa ďalej až k Podhájskemu potoku, na ktorom je postavená vodná nádrž, slúžiaca aj na zavlažovanie neďalekých polí. Lávku sme nenašli. Prebrodiť sa na druhý breh nebolo až tak jednoduché, blato bolo šmykľavé a dosť hlboké. Boli sme ako bobry, nahádzali sme do riečky vyrúbané pne a po nich prešli na druhú stranu. Potom sme ich, na rozdiel od bobrov, z riečky vybrali aby sme nezahradili jej tok.
Z tejto strany vodná nádrž ma podobu bažiny. Polámané stromy tu tvoria zaujímavé skulptúry.
Z machu vykukli rozkošné hríbiky
Prechádzame okolo zakvitnutých polí, nedalo sa nezastaviť
Vôňa sa šírila navôkol a my sme fotili a fotili
Opodiaľ sa zastavil čas? Polia čakajú, kým vybehnú nasadené semená rastlín a strom je tiež bez listov a kvetov.
Posledný pohľad na hladinu, po ktorej aj stromy plávali...
