Podstatné sú príbehy stromov, krajiny a príbehy ľudí, ktorí sa možno práve pod týmito stromami vyrozprávali, oddychovali, nôtili si,...
Stromy v zime sú krásne,...bez listov odhaľujú čisté línie, dovoľujú mi čítať v nich ich život. A práve v tejto čistote sa mi spájajú s našimi osudmi, s našim životom, so životom ľudí.
Pieseň, zvlášť ľudová je tiež ako strom bez listov, jednoduché slová, bezprostredné emócie,...
Takto vo mne cyklík "Zimné spievanky" dozrel. Spájam v ňom fotografiu s piesňou a možno si na melódiu a slová spomeniete aj vy. Je o mojich emóciách v kontakte s fenoménom stromu a krajiny. Fotografia je prostriedok, pomocou ktorej to chcem s vami prežiť :-)))
Horárova žena, sedí sama doma...
A ja sám, vždycky sám, své koníčky osedlám.
Vinohrady, vinohrady, dobré vínko dávate.
Za tú horu, za vysokú, mám frajárku čiernookú.
Kdepak ty ptáčky jsou...
Snehulienka je moja láska
Túlam sa túlam neznámou krajinou
A v tej našej studienočke nieto vody zas.
