Prosím nespustite na mňa vlnu kritiky, a nesnažte sa ma chrániť pred tým, že márnim čas nad takýmto „brakom“. Áno Matkinové knihy sú také, zabavia a na ich obsah sa rýchlo zabudne. Napr. Mexická vlna ma vtiahla na štyri hodiny do diania a dnes si už veľmi nepamätám o čom kniha bola. Iba viem, že sa ľahko čítala, že mala vtipne, ironické a miestami až chladné cynické dialógy, jednoduché sexuálne zápletky, povrchné vzťahy a v závere predsa len pokus dať týmto etudám vážnejší zmysel.
A niečo podobné som očakávala i teraz. Ľahký žáner, trochu satiry, trochu vtipu... a zaujali ma i otázniky kladené na záložke obalu knihy. „Ktorá láska je najhodnotnejšia?“ „A ktorá má budúcnosť?“ „Prečo majú muži milenky?“ „A prečo sa tie milenky dokážu zamilovať?“ „Koľko vydržia manželky a kedy začnú bojovať?“ „Môže existovať láska bez sexu?“ „Ako dlho to bolí, keď stratíme milovaného človeka?“ „Majú aj domy svoje osudy?“ „A má zmysel veriť na happyendy?“ a čakala som odpovede.
Napriek tomu, že kniha má názov Mužské interiéry, nedozvedela som sa o mužoch nič viac ako poznám z Matkinových kníh. Jednoduchý model muža, ktorý je vysadený na dobrý sex. A tak namiesto mužských, sa v príbehu otvárali ženské interiéry. Interiér klamanej manželky, už unavenej z čakania, ale stále veriacej, že jej muž už skončí so záletmi. Interiér milenky, ktorá sníva o roli manželky a matky. A jej problém je v tom, že svoj sen chce naplniť s mužom, ktorý v roli manžela a otca zlyhal. Interiér duše pubertálneho syna, ktorý predčasné dozrieva a produkuje „geniálne“ myšlienky na margo správania sa dospelých. A aby obraz rodiny bol úplný vstupuje do hry aj mierne povedané „detinský“ otec hlavného hrdinu, zrejme reprezentujúci pocity osamelosti starých, opustených ľudí.
Matkin vie ľahko písať dobre čítajúci sa text. Matkin vie zaujať otvorenosťou ešte donedávna v tabuizovaných témach. Matkin je aktuálny, dotýka sa citlivých miest partnerských vzťahov súčasnej spoločnosti. Matkin je dobrý pozorovateľ a má postreh. Jeho príbehy sú akoby osnovou života ľudí, idú po povrchu veci. Nejde do hĺbky prežívania postáv, nerieši, nehľadá východiska. Akoby oznamoval: "toto sa stalo". A tak si čitateľ zľahka prejde cez úvod, vyvrcholenie a je na konci knihy. Matkin ma nesklamal. Ponúkol mi ľahké čítanie, malé zastavenie pri téme mužskej nevery, a radosť z toho, že manželka i milenka si našli cestu k happyendu.
A či kniha dáva odpovede na položené otázky? Prečítajte si a možno ich nájdete Napr. aj v takejto podobe: „Človek nepotrebuje vniknúť a nechať vniknúť, aby splynul. „
(citujem z knihy: Maxim E. Matkin · Vydavateľstvo: SLOVART, spol.s r.o., Bratislava 2007)
