...napísali mi ženy, ktoré sú druhé, tretie v poradí svojich partnerov a majú s tým problémy. Už toľkokrát som odpisovala na túto tému internetovým kamarátkam. A zisťujem, že spoločným menovateľom je sklamanie z neprimeraných očakávaní a žiarlivosť. Zverejňujem svoj pohľad už toľkokrát opakovaný...pretože táto téma stále v nejakej podobe prichádza do každého vzťahu.
Zistila som, že existuje dôležité pravidlo vo vzťahu: "Muž nikdy úplne nepatrí žene a žena nikdy úplne nepatrí mužovi" A domnievam sa, že každý, kto do vzťahu vstupuje a chce byť v ňom spokojný, musí sa tomuto pravidlu podriadiť. Ženy ale aj muži majú často silnú potrebu mať partnera, ktorý je iba pre nich. A to sa nedá dosiahnuť, to jednoducho nejde. Muž/žena aj keď má rodinu a trávi veľa času spolu s ňou, tak má aj vlastný na rodine nezávislý život. Má svoju minulosť a vzťahy v nej. Má svoju prítomnosť so vzťahmi v nej,...a aj v budúcnosti bude žiť on a ona spolu a súčasne i svoj vlastný na druhom nezávislý život. Bude stretávať iné ženy, mužov, kolegov, priateľov,...a teda bude mať mnoho „paralelných vzťahov“.
Mnohé ženy si vyberajú za partnerov mužov s „minulosťou“. A stane sa im, že si vyberú partnera, ktorý mal pred nimi mnohé vzťahy "iba pre sex". A potom žijú v obavách, že i v budúcnosti ich partner môže mať paralelné vzťahy "iba pre sex". Alebo si berú rozvedeného muža a potom majú strach, že ich partner rozvodom neukončí vzťah a bude fungovať v paralelnom vzťahu s bývalou manželkou.
Tieto ženy napriek tomu, že sa rozhodli pre život s mužmi s „minulosťou“, žijú v partnerstve v neustálom strachu a v obavách. Partnerove ženy z minulosti ohrozujú ich prítomný vzťah tým, že zahlcujú myseľ vtieravými predstavami a myšlienkami o tom, čo partner v minulosti so ženami robil. A potom vyzvedajú od partnera detaily bývalého vzťahu. A keď partner odpovie na dotazy, otvorí svoju minulosť v dobrej viere, že to žene pomôže, tak paradoxne prídu slzy, úzkosť,...Do vzťahu sa vkráda porovnávanie s bývalými, s bývalou, obviňovanie, výčitky....
Mnohé ženy si vyberajú mužov s perspektívnou „budúcnosťou“, nechajú mužov robiť kariéru a sebe prisúdia rolu ženy v domácnosti. A potom vyzvedajú od partnera detaily práce, vzťahov na pracovisku, opisy kolegov, kolegýň,...A keď partner odpovie na dotazy, otvorí svoju prítomnosť v dobrej viere, že to žene pomôže, tak paradoxne prídu slzy, úzkosť,...Do vzťahu sa vkráda porovnávanie,...potom samé pri deťoch žijú zmietané žiarlivosťou, že si muž rozbieha paralelný vzťah s atraktívnou kolegyňou, ktorú jej nedávno opísal.
Mnohé ženy sa púšťajú robiť kariéru, venujú sa natoľko práci, že prichádzajú domov unavené. Na partnerský vzťah im už neostáva dostatok síl a v istom okamžiku si všimnú, že partner sa im vzďaľuje, objavuje sa strach, či láska nevyprchala, či ....a už je tu semienko pochybností, z ktorého vyklíči žiarlivosť.
A iste by sme našli príbehy mnohých mužov, ktorí podobne spriadajú nitky svojich žiarlivých scén.
Mnohé ženy/muži sa často dostanú do bludného kruhu žiarlivosti. Žiarlia na všetky minulé, prítomné ale i budúce vzťahy partnera. Žiarlivosť je spojená s potrebou vlastniť milovanú osobu, mať ho iba pre seba. A tak paradoxne čím viac milujeme, tým sa zväčšuje strach, že milovanú osobu stratíme. Paradoxne, čím viac milujeme, tým viac zväzujeme. Čím väčšia láska, tým väčšie obmedzovanie. Čím viac túžime, tým viac si chceme podrobiť toho druhého aby napĺňal naše túžby. Čím viac milujeme, tým viac sa bojíme, že nám niekto našu lásku uchmatne. A tak láska prerastá v žiarlivosť. A môže prerásť v chorobnú žiarlivosť, v takú zvláštnu odrodu sebazničujúcej lásky. Chorobne žiarlivý partner zbiera neustále informácie aby rozvinul svoju predstavivosť a potom takto dokonalé predstavy považuje za realitu. Trápi seba, umára výčitkami a obviňovaním partnera.
Väčšina žien/mužov chce partnera, u ktorého bude mať istotu, že je schopný trvalého vzťahu. Aj ja to tak mám a považujem toto chcenie za primerané, zvlášť vtedy ak si plánujem s partnerom založiť rodinu. Mať istotu vo vzťahu je však viac ako idealizovaná predstava. Vo vzťahu istota neexistuje. Dá sa však zvýšiť pravdepodobnosť, že vzťah bude trvalý ak obaja partneri budú schopní na vzťahu pracovať a uveriť, že vzťah mužovi aj žene umožní naplno sa rozvinúť a nie zastaviť jeho a jej osobný rast.
Domnievam sa, že sa dá milovať bez podmienok, bez potreby vlastniť. Domnievam sa, že sa dá vo vzťahu s druhým byť a nesplynúť. Domnievam sa, že sa dá určiť toto sú moje a toto sú tvoje hranice. Dá sa rozlíšiť želanie od kladenia požiadaviek. Dá sa povedať toto je pre mňa dobré a toto vnímam ako obmedzovanie. Domnievam sa, že sa tieto veci dajú komunikovať bez výčitiek, bez obviňovania, bez sebapodceňovania, bez opovrhovania.
Ak každý z partnerov bude verný životnému štýlu, ktorému rozumie, tak bude šťastný. Ak bude šťastný tak pri ňom bude šťastný i partner, ak bude pri ňom šťastný i partner, tak nebude mať dôvod odchádzať.. Pre dlhodobý vzťah je nutné aby každý vedel niesť zodpovednosť za seba, za to byť šťastným. V partnerstve si môžeme byť oporou. Strachom a žiarlivosťou sa vzťah zaťažuje a skracuje dobu jeho trvania.
foto: Veronika Bahnová
