Zubárka č. 1. si vypočula mamičku a povedala: „Aby dieťa nemalo traumu zo zubára, začneme sa najprv trochu hrať". Malého Miška posadila na zubársku stoličku. Povozila ho hore dolu a zvedavému Miškovi ukázala páčku, ktorou sa pohyb zubárskej stoličky ovláda. Potom mamičke povedala: „Tak a to je na dnes všetko" a skôr než mamička stihla zopakovať, že jej syn ma boľavý zúbok, sestrička ju odtiahla a dohodla s ňou termín ďalšieho stretnutia. Miško dostal vymalovávanku, za to, že pekne spolupracoval. Ďalšie dva týždne zúbok bolel, kým prišiel termín nového stretnutia.
Zubárka č. 1., druhé stretnutie organizovala v rovnakom duchu: „Nespôsobiť dieťaťu traumu zo zubného ošetrenia." Teta zubárka si vypočula mamičku, že zúbok stále bolí a malému Miškovi ukázala, čo už vedel. Že zubárska stolička sa hýbe hore dolu s páčkou naboku. A pridala k tomu ako vrčí vŕtačka, ako sa zapínajú svetielka , ktoré Miškovi svietili do zvedavých očí. „Tak a to je na dnes všetko" a skôr než mamička chcela zopakovať, že jej syn ma boľavý zúbok a chcela by, aby bol ošetrený, sestrička ju odtiahla a dohodla s ňou termín ďalšieho stretnutia. Miško dostal vymalovávanku, za to, že pekne spolupracoval. O dva týždne už nebolel iba zúbok ale napuchlo aj líčko a zapálili sa ďasna nad ním. Mamička s oteckom doma skonštatovali, že treba nájsť iného zubára. A teraz pôjde na ošetrenie zúbku otecko.
Zubár č. 2. bol zubár pre dospelých. Vypočul si otecka o boľavom zúbku. Posadil Miška na zubársku stoličku, zdvihol ho do polohy aby mu dočiahol do ústočiek. Zasvietil svetielka a povedal: „Otvor ústa" a Miško v nádeji, že sa budú znovu na niečo s týmto ujom hrať, otvoril ústa a ujo mu čosi do nich vstrekol. Potom prezrel zúbky a diktoval sestričke, ktoré z nich sú dobré, a na ktorých je kaz. Miško sedel, počúval a čakal, kedy mu ujo zubár čosi nové ukáže. Neukázal, zobral kliešte a boľavý zúbok bol von. Miško srdcervúce zaplakal. Plakal nielen od bolesti ale hlavne od prekvapenia, že ujo sa s nim nehral a ešte mu ukázal vytrhnutý zúbok, ktorý už nebude vraj bolieť. Plakal lebo zúbok bol jeho a Miško si svoje veci len tak nechce od niekoho vziať. „Tak a to je na dnes všetko" a skôr než ocko stihol vyjadriť pochybnosti o tom, či zúbok mal ísť skutočne von, sestrička ho odtiahla a dohodla s nim termín ďalšieho stretnutia na opravu ďalších štyroch zúbkov, na ktorých pán doktor objavil kaz. Miško dostal pohárik, že dobre spolupracoval. Mamička doma ockovi vytýkala, že ten zúbok sa mal iba ošetriť a nie vytrhnúť. Miško plakal, lebo vstreknuté anestetikum prestalo účinkovať a rana po vytrhnutom zúbku bolela. Jeho tvárička s opuchnutým líčkom bola smutná. A mamička zosmutnela tiež od obáv ako sa bude vyvíjať chrup, keď teraz jeden chýba. Napokon s oteckom doma skonštatovali, že treba nájsť iného zubára.
Zubárka č. 3. bola to opäť detská. Chcela ukázať Miškovi zubársku stoličku, svetielka, vŕtačku,...chcela sa hrou dostať k jeho zúbkom. Ale Miško už neveril. To bude znovu nejaká zrada. Ústa jednoducho neotvoril. Teta zubárka skonštatovala: „Dieťa nespolupracuje, v takýchto prípadoch ošetrujeme pod plnou narkózou". Mamičke sa pretočili oči a strach jej podlomil kolená. „Čože?" „To je jediný spôsob ako ošetriť mliečne zúbky ?" opýtala sa. A teta zubárka povedala: „Inak sa nedá, keď dieťa nespolupracuje" Miško si vypýtal vymalovávanku. „Nechcel si otvoriť ústa, tak vymalovávanka nebude." okríkla ho sestrička. „Tak aspoň pohárik, by som chcel,"...ale nič nedostal a už sa zatvorili dvere ambulancie. Cestou domou Miško plakal, lebo nedostal vymalovávanku ani pohárik. Mamička plakala lebo sa cítila bezmocná. Doma s oteckom skonštatovali, že treba nájsť iného zubára. Medzitým prišla faktúra od súkromných zubárov. Teraz sa pretočili oči ockovi. Suma za vozenie sa na stoličke, za hranie sa so zubárskymi nástrojmi, za vymalovávanky, za vytrhnutie zúbku, za... bola neuveriteľná.
Zubárska odysea „beztraumatického" ošetrenia zúbkov pomaly končí. Miško je v traume a nespolupracuje. Mamička je v traume, že keď Miško nespolupracuje, tak bude musieť isť pod narkózu. Otecko je v traume, pretože je Miško v traume, mamička v traume a on má účet v banke o čosi menší. Jediný kto nebol zatiaľ v traume, bola babička. A tak ďalšiu návštevu zubára si naplánovala ona. Navštívila zubárku, dojednala termín. Začala domácou prípravou, ktorú nazvala: „Hra na zubára". Raz bol zubár Miško inokedy babička. Raz mal boľavé zúbky Miško a raz babička. Zubárske kreslo bolo otáčavé kresle pri pracovnom stole. Mali aj nástroje, dve baterky, ceruzku s ostrejším hrotom, zrkadielko. Učili sa spolu ako to je keď sa otvoria ústa, keď sa do nich svieti, keď sa do nich pichá hrotom vŕtačky(ceruzky). Nejaký čas sa takto spolu hrali, až jedného dňa sa babička spýtala: „Tak čo myslíš Miško, vyskúšame to aj u tety zubárky?" „A dostanem vymalovávanku?" vyjednával Miško. „Určite áno, ak si necháš ošetriť zúbky." „A potom môžeme ísť aj na plaváreň.", odpovedala babička „Tak teda poďme. Budem spolupracovať, veď to vôbec nebolí.", hrdinskými slovami vykročil, keď sme sa vydali k novej tete zubárke.
Zubárka č.4, privítala Miška a on sa pekne pozdravil. Na jeho tváričke sa striedal strnulý úsmev strachu s úsmevom odvahy. Sadol si na stoličku. Babička sa postavila pred kreslo aby si vzájomne videli do oči. Teta zubárka s ním prehovorila pár slov o malej Miškovej sestričke, ktorá sa práve narodila. Miško otvoril ústa a teta zubárka skontrolovala zúbky. Iba na jednom našla kaz. Kaz odstránila. Miško si vyplachoval ústa, kým sestrička pripravila plombu. Zúbok bol ošetrený a Miško stál už pri dverách, keď sa sestrička spýtala: „A vymalovávanku chceš?" „Netreba, veď to nebolelo a teraz ideme plávať" odpovedal Miško. Babička dohodla ďalší termín o štyri mesiace.
Zubárska odysea je zatiaľ u konca. Bez „traumy" to nebolo a našťastie aj bez plnej narkózy. Teraz Miško vie, že zúbky treba umývať. Už ani na sladkosti nemá chuť ako predtým, lebo po každej sladkosti bolo treba myslieť na zúbky, opláchnuť ich alebo vyčistiť. Každé ráno a každý večer si ich vyčistí a vypláchne ústnou vodou. V škôlke si čistia všetky deti spolu, keď sa naobedujú. A ja si myslím, že je to dobrý zvyk, už od útleho veku sa naučiť venovať svojím zubom, aby boli zdravé. Lebo ak sú zdravé, tak sa vyhneme traume zo zubárskeho ošetrenia a cien, ktoré sú zaň účtované.
