Nešiel som už ani do práce, nebol som toho schopný. Zo všetkého sa obviňujem, pripadám si za všetko nevydarene v práci zodpovedný, nedokážem sa obhájiť ani sám pred sebou. Všetky pracovné problémy sa mi zdajú nezvládnuteľné, pripadám si úplné neschopný, zbytočný, nehodný existencie. Viním sa aj za to, že som nešiel do prace. Pritom od poslednej "epizódy" depresie, som sa držal dosť dobre. Navštevoval som aj dobrého psychológa, keď som sa cítil dobre, nevidel som už význam v návštevách psychológa a tie peniaze sa dali využiť aj inak. Teraz som znovu úplne na dne, nevidím v ničom význam. Nemám žiadny plán ani na najbližší deň, neviem sa z toho dostať, je to ako začarovaný kruh, akoby ma už absolútne nič nebavilo, ani samotný život. Skoncovanie s vlastným životom je tak lákavé, je naozaj ťažké odolať.
Čo robiť? Ako sa z toho vyhrabať? Som sám vo svojom vnútornom svete a aj keď manželka je veľmi tolerantná a chápe moje problémy, cítim dokonca až nenávisť voči každému aj voči vlastnej manželke za to, že ona normálne prežíva deň, vykonáva bežné činnosti a ma motiváciu žiť. Je to hrozne. Sme tak vzdialení, keď nejdeme rovnakým smerom. O to viac sa cítim osamotený, bezvýznamný a zbytočný.
Som depresívny. Už si nič nenahováram. Pozrel som sa pravde do oči. Život ma nebaví, naopak, bojím sa ho. Neviem prečo. Čo to so mnou je? Prečo ja? Čo ja nemám, čo druhy áno? V čom som iný?
Kde je hranica môjho utrpenia? Kedy sa to skončí? Odíde to samo od seba? Ja si pomôcť neviem. Trvá to už tak dlho. Je to nefér. Chcem žiť, nie len prežívať. Chcem vedieť prečo. Čo, alebo kto je za to zodpovedný a vykrútiť mu krk. Veď ja som nič zle neurobil. Nezaslúžil som si to....to nie je fér
Chceš vedieť prečo práve teba postihla táto choroba? Žial, na to ti nedá nikto odpoveď a myslím si, že odpoveď na túto otázku možno ani netreba hľadať. Dôležitejšie je hľadať odpovede na otázky ako žiť s touto chorobou, ako žiť s depresiou.
Niektorí ľudia sú citlivejší a zraniteľnejší voči spúšťačom depresie. Majú preto vrodené alebo získane dispozície, ktoré vedú k zhoršenej adaptácii sa na stres a ak sa nahromadia negatívne životné udalosti, nastanú biochemické zmeny v mozgu, ktoré vedú k depresii a k depresívnym prejavom správania sa. Primeranou liečbou sa však dá obnoviť rovnováha a upraviť činnosť mozgu tak aby sa človeku vrátila schopnosť zvládať životné situácie a tak sa vrátil do normálneho života. Existuje viacero druhov depresii, ktoré majú špecifické spúšťače a líšia sa i vo svojich prejavoch.
Mám takú skúsenosť, že ak ľudia svoju chorobu prijali, boli vnímavejší k sebe, postupne sa naučili s ňou žiť a naučili sa mať radosť v obdobiach, kedy príznaky depresie nie sú.
Žiť s depresiou znamená byť schopný rozpoznávať jej príchod a urobiť opatrenia, ktoré zmiernia jej prejavy. To znamená, že pri prvých príznakoch je potrebné navštíviť svojho psychiatra a ten pomocou liekov zastaví chemickú nerovnováhu činnosti mozgu a zmierni prejavy tejto choroby.
Je dobré v čase, kedy príznaky nastupujú, odznievajú ale najlepšie keď doznejú navštíviť i psychológa, s ktorým môžete spolu hľadať cestu ako sa s chorobou vyrovnať, ako ju prijať, ako sa vyrovnať s obmedzeniami, ktoré pred teba choroba bude klásť počas vášho života.
Myslím si, že pokrok vo farmakoterapii i v psychoterapii dáva nádej ľudom s pravidelnými atakmi depresie, že sa ich stavy pod odborným dohľadom budú zmierňovať a možno i znižovať frekvencia nástupu depresie. Myslím si však, že človek musí chcieť, musí prejaviť vôľu a vytrvalosť naučiť sa s depresiou žiť.
Píšeš, že je nefér, že ťa táto choroba postihla. Máš pravdu, je nefér, ak ľudia musia trpieť, prežívať bolesť a utrpenie. Pravdou ale je, že sa to ľuďom stáva a jediný zmysel je v tom, že tak dostávajú príležitosť naučiť sa s obmedzeniami vlastného života žiť. A väčšina ľudí sa to naučí. A ja verím, že sa to podarí aj tebe, neostaň v svojej chorobe sám, nájdi si svojho psychiatra alebo psychológa, ktorí ti na tvojej ceste životom pomôžu.
Depresia je choroba s typickými príznakmi a priebehom. Základná informácia o depresii, podľa mojich znalosti, by mohla vyzerať takto:
Neurobiologický základ depresie súvisí s nízkou hladinou chemických látok (neuromodulátorov) v mozgu, ktoré prenášajú nervové signály medzi jednotlivými bunkami v mozgu. Jedná sa o serotín, noradrenalín a dopamín. Človek, ktorý trpí depresiou potrebuje zvýšiť hladinu týchto neuromodulátorov. Antidepresíva zvyšujú postupne dostupnosť týchto látok na synapsiách (nervových zakončeniach) a pomáhajú upraviť biologickú rovnováhu v mozgu. (v priebehu 3-6 týždňov).
Pri depresii, dochádza týmito biochemickými procesmi k „zablokovaniu energie" a klesá bežná výkonnosť človeka a teda, depresia je spojená s biochemickou poruchou .
Psychologický základ depresie vychádza z predpokladu, že človek s depresívnou poruchou sa naučil depresívne pozerať na svet, myslieť aj konať. Logika depresívneho človeka je postavená na negatívnom posudzovaní seba, situácie, ľudí okolo seba. Tieto myšlienkové stereotypy podporujú depresívnu náladu a tak sa dostáva do začarovaného kruhu. Začarovaný kruh vzniká často už v detstve, kedy sa isté príznaky objavujú a rodičia im nevenujú pozornosť. Môže to byť napr. i výchova v rodine zameraná na viac na výkon ako na lásku, kritická matka, ktorá kladie podmienky pre „lásku", nezáujem otca o blízky vzťah,...vytvára vnútorný postoj k sebe, som neschopná/ý, som nezaujímavá/ý, nie som hodná/ý lásky, musím splniť podmienky aby som bol/a prijatá, akceptovaná/ý,...čo vedie k problémom nadväzovať blízke vzťahy, k súpereniu, k pokusom dokazovať, presadzovať sa ,...potom spúšťačom sa stáva neprijatie zo strany ostatných, alebo „nedostatočné" ocenenie,... a/alebo potom prichádzajú následné úniky pred ľuďmi, odťahovanie sa zo vzťahov, následná izolácia, samota, osamelosť,...Ale to je iba jeden z možných modelov vývinu depresívneho správania.
Ako to zastaviť a ako to dostať pod kontrolu ?
Depresia sa stáva dosť vážnym problémom tohto sveta. Rastie počet ľudí, ktorí sa trápia touto chorobou ale našťastie aj odborníkov, ktorí ju liečia. Nemá zmysel obviňovať seba ani nikoho iného. Rozumné je naučiť sa s depresiou žiť.
Najlepšie zaberá kombinácia rozhovorov s psychiatrom na tému farmakoterapie, antidepresív a s psychológom na tému depresívne/nedepresívne myšlienkové schémy, depresívna/nedepresívna logika,...ich zdroje, pretrvávanie a možnosti zmeny.
Návšteva psychiatra, psychológa je preto vhodná pri prvých príznakoch. Pomáha uistiť sa v tom, či sa jedná o depresiu alebo iba o dočasnú depresívnu náladu. Pomáha stanoviť terapeutický postup a skrátiť dobu trápenia sa.
