Firma prosperovala, prijali sme nových ľudí a obrat sa zmnohonásobil. Rozšírili sme aktivity firmy na nových odberateľov. Obrat stúpol a ľudia pracovali aby plnili dodávky. Cítil som silu, radosť a pracoval som ešte viac. Zamestnanci ma mali radi, mali slušné platy a dobré podmienky na prácu. Dbal som na to aby im nič nechýbalo.
Postavili sme s manželkou dom a robil som všetko pre to aby jej a nášmu synovi nič nechýbalo. Kamaráta som pozval do rodiny aby som sa podelil s nim o radosť. A on to zobral doslova. Zobral si, čo som mal veľmi rád. Manželku so synom a veľmi skoro sa k nej nasťahoval. A keďže manželka tak chcela, tak som sa z nášho domu vysťahoval ja. Netrvalo dlho a rozviedli sme sa. Bolo to pre mňa ťažké ale chcel som aby bola šťastná.
Dodávky pre nových odberateľov sme plnili v čas. Ale oni neplnili svoje záväzky v dohodnutých termínoch. Zamestnanci ma mali radi, mali slušné platy a dobré podmienky na prácu. Dbal som na to aby im nič nechýbalo. Mne však začali chýbať peniaze na ich mzdy. Zobral som si z banky menší úver aby som prekryl dočasnú insolventnosť firmy a aby zamestnanci nič nepocítili. A urobil som tak viackrát, aby som si ich udržal. Bolo to pre mňa ťažké ale chcel som, aby boli spokojní a neprišli o prácu.
Oporou mi bola moja nová manželka. A keď sa nám narodil syn tak som uveril, že znovu sa karta obracia. Kúpil som byt a manželka ho zariadila podľa svojich predstáv. Banky mi poskytli úver. Bolo to pre mňa ťažké ale chcel som aby mojej novej rodine nič nechýbalo.
Noví odberatelia ani po roku nezaplatili záväzky voči mojej firme. A ja som musel začať platiť záväzky voči bankám. Pomohol mi jeden solventný pán, poskytol mi úver i keď s vysokým úrokom. Firma navonok prosperovala, mali sme zákazky. Starí odberatelia faktúry platili a tak sme mohli pokračovať vo výrobe. Mali sme z čoho vyrábať ale stále chýbali peniaze na mzdy. Nechcel som prepúšťať, dbal som na to, aby ľuďom nič nechýbalo. Chcel som mať aj čisté konto v bankách. Pomohol mi iný solventný pán, poskytol mi úver i keď s vysokým úrokom. A tak som mal čisté konto voči bankám, voči zamestnancom, voči manželkám.
Dobrí páni však prestali byť dobrými a začali vyžadovať platenie úveru aj s vysokými úrokmi. Nebolo už kam ustúpiť. Musel som prepustiť zamestnancov, predať firmu....a hľadať iných dobrých pánov, ktorí odkúpia časť mojich záväzkov...
Mám tridsať rokov. Dve manželky, ktoré bývajú s mojimi synmi v domove, ktorý som im kúpil. Vždy som sa usiloval aby som nikomu neublížil. Chcel som aby ľudia okolo mňa boli spokojní a šťastní. Veril som, že sa to dá. Moje konto je teraz mínus 20 000 000. Všetky dlhy som zobral na seba, nechcem aby moji synovia platili raz za mňa. Občas sa s nimi stretnem, pohrám, zoberiem na výlet. Dlh, budem splácať do konca života, ak budem zdravý a môj nový zamestnávateľ ma nevyhodí. Mám presný splátkový kalendár a moja budúcnosť je naplnená tým, aby som zarobil na svoju minulosť. Viem, že mi v tom nikto nepomôže, ostanem na to sám. Moje ženy ma opustili a ktorá iná žena by ma chcela. Ale ako mám takto žiť...veď sa nemôžem ani obesiť.
Nie je to príbeh celkom skutočný a nie je ani celkom vymyslený.
