Dievčatá vyšli najprv v skupinkách, ...jednej zazvonil mobil, potom druhej, tretej,... a o chvíľku už išli každá sama svojim tempom telefonovania. Ako také húsky sa zoradili za sebou, telefonovali a zabudli, že pred chvíľou sa spolu bavili. Usmiala som sa a povedali si v duchu pre seba: „Čas akoby menil vzťahy. Blízki sme si na diaľku a v blízkosti vzdialení.“
Upútal ma rozhovor chlapcov. Jeden vyťahoval otvorený balíček cigariet. Zapaľoval si a druhý zanadával:
„ Do pi..., mne už došli, daj mi jednu“
A fajčili dvaja idúc na miesto, ktoré dobre poznali. V bielych tričkách a širokých padajúcich texaskách si sadli na múrik školy. Postupne prichádzali ďalší väčší i menší a vzájomne si pripaľovali. Medzi tým viedli konverzáciu na tému prázdnin. Zjavne sa dobre bavili, ako starí „tvrdí“ chlapi.
„Ty ko..., nestálo to za nič, do pi.. ani raz som si ne......“
„Do pi.., ani ja“
„Ty ko... a čo si robil?“
„Čumel do bedne a foter ma celý čas sra.“
...a rozhovor bežal ďalej. Ostala som stáť ako puk. Chcela som zasiahnuť do rozhovoru, ale na tých predčasne starých chlapov som nemala.
Stála som s vnukom pred školou a na chvíľu som zvažovala, či ho zobrať preč alebo ostať stáť aby sa podučil. A prebehlo mi mysľou: "Veď nemá šancu byť „in“,... jeho slovník je zatiaľ iný."
Čo s tým? Sú to naše deti...možno stačí ponúknuť pár alternatív...
