Dve z našej skupinky dnes končia, výsledky sú O.K. a zdá sa, že choroba je zastavená. Ďalšie tri si tento týždeň vyberú poslednú dávku "solárka" a čakajú ich už iba pravidelné polročné kontroly. Prisadli si k nám dve nové pacientky. Liečbu začali skôr, majú za sebou chemoterapiu a teraz pokračujú s nami v ožarovaní. Pod hustými vlasmi parochne skrývajú pravdu o tom, že liečba ich zbavila vlasov, obočia, mihalníc. To je viditeľné, ale sú zmeny v ich tele, ktoré nie sú voľným okom prístupné. Napriek tomu, sa usmievajú a tešia sa, že už tú najmenej príjemnú časť liečby majú za sebou. Čakáreň je dnes trochu hlučnejšia, je dôvod na radosť a tá rozväzuje jazyky, spomíname.
Niekde na začiatku sa každá z nás poriadne zľakla malej hrčky, nechceli sme veriť, že sa to stalo práve nám. Chvíľu sme svoju situáciu zľahčovali až kým histológia nepotvrdila, že si na prsiach pestujeme zhubného hada.
Na nemocničné lôžko sme si ľahli so stiesnenými pocitmi. Báli sme sa pravdy, ktorá sa odhalí po rozrezaní prsníka. Až počas nej lekár rozhoduje, či prsník ostane, či uzliny nechá alebo aj tie odstráni. Nasledovala operácia, takmer bezbolestná, aj stav po nej bol bezproblémový a znesiteľný. Aj tie, čo o prsia prišli to zobrali tak, že je to lepšie ako riskovať, že rakovina sa rozlezie po tele. Chodili sme po chodbách s drenážnymi fľaškami ako s kabelkami. Niektoré vyfasovali aj dve, tri fľaštičky a boli sme schopné sa vzájomne doberať. Motali sa nám pri každodennej toalete, občas sme ich v spánku zaľahli, občas niekde zabudli a oni sa nám pripomenuli pádom na zem a trhnutím v rane, na ktorú boli pripojené.
Snažili sme sa získať informácie o tom, čo bude ďalej, aká liečba, a ako bude prebiehať. Až histológia zoperovaného tkaniva mohla priniesť podklad pre rozhodovanie konziliárnych lekárov.
Väčšina z nás dostala natvrdo päť rokov hormonálnej liečby, ktorá v nás ma utlmiť produkciu ženských hormónov. My staršie sme to prijali, veď o päť rokov z nás maximálne budú "chlapčekovia". Horšie je to u mladých žien, tam sú špásy nemiestne. Mnohé z nich sa tešili na dieťa a teraz materstvo musia odložiť, ktovie na ako dlho,...
Niektorým z nás pridali rádioterapiu, dva graye ( Gy) žiarenia denne. Po niekoľkých týždňoch sme si ju premenovali na "solárko", pretože koža na prsníku očervenie a trochu zhrubla ako keď sa preženie opaľovanie. Pri tejto terapii nič nebolí a nie je nevoľnosť, takmer všetky sme ju znášali dobre.
Chemoterapia pri rakovine prsníka nie je až tak bežná. Aj vďaka prevencii sa dá zhubné bujnenie zachytiť včas. Ale ak pacientka príde neskoro, potom je vyššia pravdepodobnosť, že bujnenie rakovinových buniek sa rozšíri a potom chemoterapia je nevyhnutná. Podáva sa individuálne podľa diagnózy, znášanlivosti i iných súvislosti, v tabletkách alebo ambulantne infúziou. Tri hodiny čakania na infúziu a ďalšie tri hodiny, kým chemický roztok natečie do tela. Nastupuje únava, reakcia organizmu na chémiu a odpočívanie do ďalšej dávky.
Podľa odborných príručiek, rakovina prsníka je na Slovensku najčastejším zhubným nádorom u žien. Ročne pribúda okolo 1900 nových prípadov. Vyskytuje sa predovšetkým u žien nad 55 rokov ale stále viac pribúdajú prípady mladších žien od 25 rokov. Prevencia je dôležitá, pretože včasná diagnostika a liečba môže zastaviť bujnenie nádorových buniek a zlikvidovať ich, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť skorého návratu do bežného života.
V utorok sme sa v čakárni rozlúčili s dvomi spolubojovníčkami, odišli zdravé do civilu. O týždeň to budú ďalšie a o dva týždne plánovaná liečba skončí aj u mňa. Pol roka ubehlo od poznania, že som onkologický pacient a ostanem ním zrejme už do konca života. Budem chodiť na pravidelné kontroly a budem niekde v kútiku duše dúfať, že už sa choroba nevráti. A medzitým si budem užívať každý deň života tak ako príde. Zisťujem, že chutí po tejto skúsenosti viac ako predtým.
