Sedela som na terase a Miško sa hral. Zamyslela som sa, a na chvíľu som ho stratila z dohľadu. Vyrušilo ma náhle ticho a tak som ho začala očami hľadať. Stál pri plote a pozeral susedom do dvoru. Starí rodičia prišli na návštevu k mladým, sedeli na terase ich nového domu a spolu sa vytešovali ako začína mudrovať ich dvojročný syn a vnúčik. Bol stredobodom ich pozornosti, on rozprával a oni sa smiali,...
Miško pozeral cez plot ako hypnotizovaný atmosférou tešiacej sa rodiny. Pozoroval, usmieval sa, skákal od radosti, spontánne sa nechal vtiahnuť do deja, ktorý sa odohrával tam za plotom. Potom ostal stáť zosmutnel a rozplakal sa. Otočil sa a pribehol ku mne. Schúlil sa mi v náručí a plakal. Vzlykajúc sa spýtal: „Prečo tu s nami nemôže byť aj moja maminka, tatinko....?"
A mne bolo ťažko odpovedať, že u nás je to trochu inak ako u susedov. Že jeho tatinko pracuje ďaleko, jeho rodičia sú ďaleko a nedá sa im dobehnúť na chvíľkovú návštevu. A preto je Miško raz s nami bez maminky a tatinka alebo je s maminkou a tatinkom ale bez babičky a deda. A povedala som mu: „Veď na budúci víkend už budeme aj my na chvíľu všetci spolu."
Zobrala som kolobežku a začala som sa kolobežkovať. Miško ostal stáť. Zakričala som: „Chyť ma"... Miško sa rozbehol a s radostným krikom ma predbehol. A tak sme pokračovali v našich dobrodružných hrách až do večera. Na terase sme si prečítali rozprávky, kým nezačalo byť chladno a neprišla tma. Vliezli sme do postele a zaspali sme v objatí. Malý detský smútok je preč a víkend bude čoskoro tu.
