Zadky opäť dujú (náladovka).

Hora na konci lúky opäť duní. Vravíme tomu, že zadky dujú. Stromy sa ohýbajú, vietor sa medzi nimi preháňa a čechrá ich koruny. Konáre spolu s listami rozohrávajú dunivú hudbu šantivého vetra. Obloha je zastrená mrakmi.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (15)

Vstávam do skorého rána vyvenčiť psíka. Behá, nastavuje papuľku čerstvému vzduchu a vietor rozháňa jeho ušká i dlhý chvost. Vzdušný prúd sa rovnako hrá i so mnou. Vbehne pod sukňu a mám čo robiť aby mi ju nevyhodil na oči. On i ja si to užívame. Ujo vietor dlho spal ukrytý pred slnkom niekde v skalách Malých Karpát. Polievam smädné kvety a kríky. Voda z hadice roztopašne uteká za vetrom. Vyschnutá žltá tráva, poznačená nekonečnou páľavou, dychtivo nasáva utečené kvapky. Znenazdajky vietor otočí smer unikajúcich kvapiek aby aj mne doprial trochu hravej vlahy. Hladné a smädné škorce hlučným škriekaním hlásia čas raňajok. Obsadili si bohatou úrodou obsypanú hrušku. Plodov na strome je veľa ale škorcov ešte viac. Ich hádky o najlepšie sústo je počuť ráno, na obed i večer. V presný čas, akoby mali vnútorné hodiny smädu a hladu nalietavajú na hrušku. Vyzobané plody padajú hnilé na zem. Vychutnávam si chladivé ráno, kým vietor nerozfúka mraky a slnko nezačne opäť páliť. Stačí len malá zmena aby sa človek cítil lepšie, stačí aby zadky opäť zaduli a z ťaživých chvíľ horúceho leta je pohoda. Keď posledná hruška padne, kŕdeľ škorcov sa presunie na úrodu hrozna a sliviek. Tie sa pomaly farbia do zrelosti na stráňach Malých Karpát. Tak nejako to u nás beží.