Sú problémy, ktoré vie človek vyriešiť sám. Sú však problémy, ktorých riešenie vyžaduje čosi viac, napríklad zverejniť „utajovanú“ pravdu,...a využiť verejnú mienku na to, aby sa zjavná lož, podvod nedal zahrabať pod koberec. Úlohou novinára je práve toto.
Film „Insider“, na ktorý by som chcela upriamiť aj vašu pozornosť, opisuje pravdivý príbeh Jeffrey Wiganda (v podaní Russella Crowa), úspešného vedca, ktorý vyjadril nesúhlas so zatajením výsledkov laboratórnych testov vo svojej firme. A keďže to bola veľká tabaková spoločnosť, dostal okamžitú výpoveď so slušným odstupným, ak podpíše dohodu o zachovaní mlčanlivosti v nadštandardnom rozsahu. Bolo mu jasné, že sám neuspeje v spore s touto firmou, ktorá vyhrávala všetky súdne spory, do ktorých sa dostala. Preto podpísal a vzdal sa tak možnosti zverejniť pravdu.
Náhodné stretnutie s producentom najsledovanejšej publicistickej televíznej relácie, úspešným novinárom Lowellom Bergmanom (v podaní Al Pacina) však celý jeho život otočí naruby. Počas stretnutia novinár intuitívne cíti, že za informáciami, ktoré mu vedec poskytuje je niečo viac ako pôvodne očakával. Zacítil príbeh s veľkou publicitou. Ide po tom a dostáva od vedca náznaky, že vie čosi, čo nemôže prezradiť. V náznakoch vyjadruje, že pozná pravdu o nekalých praktikách firmy, a bije sa to s jeho svedomím, ale nemôže s tým sám nič urobiť.
Film ďalej rozvíja príbeh vedca, ktorý sa pokúša urobiť správnu vec a pritom sa chytá do pasce moci. Tá začína útočiť nielen na jeho kariéru a finančné zázemie pre rodinu. Keď sa mocná firma dozvie, že vedec a novinár hľadajú cesty ako zverejniť pravdu, začnú kampaň na zničenie jeho povesti. Dokonca sa objavujú listy o osobnej likvidácie vedca a jeho rodiny.
Vedec stojí pred rozhodnutím. Má povedať pravdu o tom, že tabaková spoločnosť svojimi výrobkami (s akcelerátorom vstrebávania nikotínu) vytvára závislosť na nikotíne a tak vedome ohrozuje zdravie miliónov ľudí? Má odkryť podvod aj za cenu, že pôjde do väzenia za porušenie dohody o mlčanlivosti? Alebo,...nemusí to urobiť, nemusí pravdu zverejniť, nemusí sám seba a rodinu ohroziť.
„Neviem čo urobiť ?,, kladie si vedec otázku, v posledných minútach pred zasadnutím súdu
„Nemám kriteria pre rozhodnutie, je to pre môj mozog zložitá úloha“ uvažuje nahlas v okamihoch rozhodovania. Uvedomil si, že sa čosi zmenilo, že je v novej situácii, pre ktorú nemal doposiaľ riešenie.
„... do hajzla, ideme k súdu“ napokon oznamuje svoje rozhodnutie, zverejniť pravdu ako svedok v súdnom procese proti tabakovej firme.
Pravda je vonku. Ale novinár, ktorý inicioval súdne konanie a jeho záznam, dostáva od televíznej spoločnosti zákaz zverejniť túto informáciu. Je tu hrozba súdneho konania voči televízii, ktorú by prehraný súd mohol finančne položiť.
„K čomu to bolo?“ kladie si otázku novinár
„Je to iba infozábava, ak nie je sloboda novinárskej práce“ odpovedá si
„Sloboda je iba pre majiteľa médií“ dodáva
Keď sa novinár dozvie, že je nepravdepodobné, že by odvysielali výpoveď vedca, rozhoduje sa, že končí, že spáli všetky mosty za prácou producenta úspešnej televíznej relácii. Uvedomuje si hranice svojej novinárskej etiky:
„Chránim svoje zdroje. ...Ak niečo niekomu sľúbim, tak to dodržím. Nikdy som svoje zdroje nepodrazil. Moje slovo platí.“
A odovzdáva príbeh konkurenčným novinám so slovami: „Nestiahnem uši, nevzdám sa, nenechám to plávať“
Napokon pravda je zverejnená...ale novinár odchádza zo sveta veľkých médií so slovami: „..končím,... čo mám povedať svojmu zdroju nabudúce?, drž sa nás a budeš v pohode?...čosi sa tu rozbilo už sa to nedá zlepiť“
Dostal sa na hranicu vlastnej novinárskej etiky. Za ňou je už iba infozábava a manipulácia ľudí.
Keď príbeh skončí tak obaja hrdinovia filmu, vedec aj novinár začínajú nový život. Vedec ako učiteľ chémie na strednej škole a novinár ako učiteľ žurnalistiky. Ich zásadný postoj ich stál kariéru a výhody z nej plynúce. Ich zásadný postoj donútil veľkú tabakovú spoločnosť zaplatiť odškodné ľuďom, ktorí prišli o zdravie zatajovaním informácií o účinkoch jej výrobkov.
foto: „Insider“
