Nad hlavou sa párik škorcov dohaduje o programe na dnes. Škorcová zrejme bude variť a škorec by mal dobudovať hniezdo dažďom poškodené. Asi sa mu nechce, lebo škorcova dôrazne pohybuje hlavou sem a tam. Napokon sa rozletia každý iným smerom. Možno pochopili svoju úlohu a možno ich vyrušilo štartovanie kosačky od suseda.
Vysoká tráva za hluku stroja klesá. Sused pomalým krokom nasleduje kosačku. Riadok po riadku robí poriadok na lúke. Tráva padá a vytvára kopčeky budúceho sena. A ak nebude pršať o dva dni ho pohrabú a odnesú doschnúť do senníka. Kozy budú mať čerstvé i sušené bio bylinky, lebo také rastú v tráve na lúke pod Malými Karpatmi.
Suseda a suseda kontrolujú svoje hriadky v záhrade. Počujem ich prekáračky o tom, ktorej čo vyšlo skôr zo zeme. Majú to obe pekne nalinkované, cibuľa, cesnak, jahôdky, zemiaky, šalát,...proste radosť pozrieť. Kontrolujú jahody, ktoré doplatili na dážď a začali odhnívať. Presúvajú sa na pole. Vysoké, hlučné tony ich hlasov naznačujú, že sa čosi stalo. Zemiaky na poli sú s časti poničené. Voľne pobehujúce sa kone sem občas zablúdia a zničia svojimi kopytami očakávanú úrodu. Niet divu, že susedky svorne nadávajú na majiteľa koní. Ani obec si s ním nevie rady aj po viacerých sťažnostiach kone sa voľné pasú na lúkach a schádzajú až k záhradám.
Ponožky už visia, spoďáre tiež, aj všetko farebné. Opúšťam vôňu pokosenej trávy a párik škorcov. Idem naložiť biele do práčky a o hodinku sa opäť stretnem so zvukmi v záhradách pod Malými Karpatmi.
