Tak, rozhodla som sa, že budem dôchodkyňa. Nie že by som nemala prácu, to nie, tej je niekedy až nad hlavu, ale prišiel čas, kedy podľa zákona môžem dostávať peniaze, ktoré som si celý život odkladala do štátnej dôchodkovej kasy. A tak som si povedala, že si ich začnem vyberať a požiadam o normálny dôchodok. Prečítala som si všetky predpisy ako na to, overila som si všetky doklady, ktoré podľa predpisov bolo treba. A presvedčená, že som všetko správne pochopila, vybrala som sa na úrad dôchodkového zabezpečenia. Bolo to pre mňa známe miesto, veď som tam posledných pätnásť rokov pravidelne raz do roka vstupovala s hlásením, že som si splnila všetky odvodové povinnosti, ktoré mi štát určil. A teraz som s úsmevom na tvári vstúpila do úradu ako rovnocenný partner, ktorý očakáva, že štát si začne plniť odvodové povinnosti voči mne a začne mi neodkladne platiť dôchodok. Ale čakalo ma zopár prekvapení, ktoré mi zmrazili sebavedomý úsmev na tvári.
Dôchodok si nemôžete vybavovať hocikedy, najskôr v deň, kedy máte naň nárok. Ja som si myslela, že pár mesiacov predtým sa zoznámim, ako to beží, čo treba, čo netreba. A tak som išla na dôchodkový úrad po informácie pol roka pred termínom, neuspela som, nikto sa so mnou nebavil. Prišla som mesiac pred stanoveným termínom. V čase otváracích hodín, pred budovou dôchodkového úradu prešľapovalo už cca tridsať ľudí. Čakateľov na invalidný dôchodok, normálny dôchodok, vdovcovský dôchodok,...pretočili sa mi oči, keď som si uvedomila, že dnes si pár hodín posedím, kým prídem na rad. A posedela som si a dozvedela som sa o systéme „šikany“, ktorá funguje v štátnej správe. Medzi čakajúcimi boli ženy aj muži, ktorí si odstáli v rade už tretí, štvrtý krát, pretože tu chýbal jeden papier, potom iný, potom ďalší. Mnohí až na mieste zistili, že ich zamestnávatelia za nich neplatili odvody a tak museli dokazovať, že u zamestnávateľa robili. A mnohí „zamestnávatelia“ už neexistovali, skrachovali. A tak zháňali papiere z pred dvoch, desiatich aj dvadsiatich rokov. Perlička bola, že matky mali dokladovať dobu trvania materskej dovolenky. Počúvala som a začala ma chytať panika. Ja som bola na materskej dovolenke pred tridsiatimi rokmi, už som zabudla kedy to bolo a môj bývalý zamestnávateľ po revolúcii už neexistuje. Žalúdok sa mi stiahol. Ako to, že to štát od nás chce? Celý život som odvádzala peniaze štátu, písomne som štát informovala o všetkých zmenách v zamestnaní,...a teraz to chcú znovu., ak sa dá dokladovať priebeh takmer tridsať päť rokov zamestnania. Netušila som, že si mám robiť kópie zo všetkého, netušila som, že si mám získať doklad o mojich materských dovolenkách.
Otvorili sa dvere kancelárie a mohla som vstúpiť, držala som v ruke doklady, ktoré som si mala priniesť podľa naštudovaných predpisov. Moje sebavedomie klesalo tak ako ja som klesala na ponúknutú stoličku. Úradníčka ma privítala a po každej druhej vete zdvihla telefón a vybavovala stránku po telefóne a potom sa vrátila ku mne s otázkou, kde sme skončili? Lapajúc po dychu som vrátila rozhovor tam kde bol prerušený a po pol hodine som vyšla von s prísľubom, že ak o mesiac zavolám a upozorním túto úradníčku, že si má pripraviť moje spisy, tak si dohodneme termín stretnutia na ďalší mesiac, kedy spíšeme žiadosť o dôchodok. Všetko som prisľúbila a vyšla som von maličká, bez štipky sebaúcty a pozrela som hore so slovami, bože, čo nám to robíš?
O mesiac som zavolala dohodli sme si termín na ďalší mesiac. V stanovenom termíne som prišla, úradníčka tam nebola. Dohodli sme si ďalší termín, úradníčka tam bola ale moje spisy ešte neboli pripravené. Dohodli sme si ďalší termín, moje spisy sa práve dokončovali a aby sme využili čas na dokončenie mojich spisov, tak ma poslala vybaviť si bankový účet, kde mi budú posielať dôchodok. Vybavila som si účet, žiadosť som podpísala a teraz budem čakať tri mesiace, kým to vyšší dôchodkový úrad preverí a schváli.
Moja cesta okolo sveta nateraz skončila, som dôchodkyňa a keď budem mať šťastie, tak v januári dostanem prvý príspevok od štátu. Och aká láskavosť! Keby som ja štyri mesiace nezaplatila, tak by som platila penále. Štát pošle dôchodok najskôr tri mesiace po vybavení žiadosti a neplatí žiadne penále.
Som naivná, stále ma to zaskočí, som naivná, pretože si myslím, že ak ja sa voči štátu budem správať korektne, štát sa bude správať korektne voči mne. Ale nie je to tak, korektne sa musím správať iba ja.
Ešte dúfam, že nikto kompetentný sa na mňa nenaštve, ak áno, ktovie, či sa ho dočkám. Takže milí čitatelia, berte to tak, že som opísala nie moju, ale fiktívnu cestu k dôchodku iba tak aby ste sa trochu pobavili sci-fi príbehom.
