Lˇúbila ho..Veľmi..
Verila, že aj on ju..Vravel to vždy tak presvedčivo, tak odhodlane.
Klamal..
Rozmýšľa, ako mu len mohla znova uveriť? Uveriť, že sa zmení, kvôli ich láske aspoločnej budúcnosti?
Bola naivná..Teraz to už vie..
Je rozhodnutá opustiť ho..Konečne si zbaliť kufor a odísť..D´aleko od neho..Abyju už viac nemohol trápiť svojimi činmi a klamstvami, aj napriek tomu, že satie klamstvá dobre počúvali..
Už toho mala dosť..
Všetkého toho ponižovania, večného nedocenenia ozajstnej ženskosti..
Ale jedna vec jej bránila v rozhodnutí...
Spomienky...
Tie ju tlačili k múru a nepustili dalej.. Držali ju pri ňom..
Boli také krásne, také nevinné a také intímne..Nevedela im dať zbohom, takisto,ako ani jemu..
No, nejako sa s tým musí vyrovnať, ved ešte stále je žena s veľkým ž...Aj ked sudupaným sebavedomím...
Musela, už naozaj musela urobiť o krok viac a kráčať dalej..
Vybrať sa životom bez neho..
Je to ťažké, ale túžba byť šťastnou ju premáha..
Dúfa, že sa jej to podarí..
Oznámi mu to..
Je pokojný..Nehovorí nič, iba prikývne, akože chápe..
Ona..
Tisnú sa jej slzy do očí, potlačí ich..Hlavne žiadny cit..
Stoja oproti sebe, a svet okolo nich akoby nebol..Na pár sekúnd boli len onidvaja..
Pohľadom si povedali to, čo nevyslovovali nahlas..to, čo bolo len ich..
Vedeli to obaja..
Vzala kufor do ruky a pomaly odkráčala smerom k dverám, ktoré viedli von..Von ztoho začarovaného kruhu lásky a bolesti..
Chytil ju..a silno objal..
Zrazu chcela zložiť kufor, odhodiť pýchu a nikamneodísť..
Bola zmätená..
Trpkosť tých chvíľ si navždy zapamätá.
.
.
.
Zivot išiel dalej..
Ona sa pretlkala prekážkami života sama...bez neho..
Niekedy s pocitom, že nepatrí na tento svet, že sinejakým spôsobom pohnevala osud, inokedy zasa s pocitom vyrovnanostia samostatnoti..
Vyzerala zdanlivo šťastne, no jej vyschnuté vnútro túžiloiba po jednom- po jeho prítomnosti.
Vedela, že táto etapa jej života je uzavretá..
Až pokým ju ten vnútorný hlas neprekričí.!
