Tünde Bajáková
Posledná slza
Sadla na stoličku, oprela sa a nohy si vyložila...Na stôl. Hlavu naklonila. Doľava. Oči uprela na dvere, vysoké, hnedé, drevené dvere. Pohľad zabodla do kľučky. Prázdny pohľad neustále upretý na kovovú kľučku. V rukách stískala fotku. Na fotke ona a on. Aké klišé.