Tünde Bajáková
XXI. storočie
Život človeka. Zhon náhliacich sa ľudí niekam do neznáma. Pripomína to benzínovú stanicu. Clovek príde, zoberie, čo potrebuje a náhli sa dalej. Späť do zhonu a ruchu.
Vnímajuca svet, milujúca lásky a stretnutia, hľadajúca ľudí a šťastie... Zoznam autorových rubrík: Moje oči a všetko čo nimi vidí, Ľudstvo a človečenstvo, Súkromné, Nezaradené
Život človeka. Zhon náhliacich sa ľudí niekam do neznáma. Pripomína to benzínovú stanicu. Clovek príde, zoberie, čo potrebuje a náhli sa dalej. Späť do zhonu a ruchu.
Ako som v jeden podvečer cestovala autobusom, zahliadla som na cintoríne pohreb.Smutná udalosť a ešte smutnejšie zhromaždenie ľudí, ktorí sa majú radi, -pomyslela som si, pohľadom upretým na tých ľudí, čo tam stáli.Všetci boli oblečení do čierna, mali smutný výraz na tvári a v rukách silno zvierali papierovú vreckovku, ktorou si utierali slzy stekajúce po lícach..Pomyslela som si, že toto by som nechcela zažiť teraz ani potom..