Nie je to fér (?)..

Napadla mi myšlienka, že pokým sa ja a moji kamaráti ideme zabávať a užívať si život plnými dúškami, iní ľudia plačú a trpia.. je to fér?? Asi nie.. Raz mi jeden mne veľmi blízky človek povedal, že sa nemusím báť, lebo život aj tak nie je fér.. a mal pravdu.. Nikto si nezaslúži, aby mu "ten niekto tam hore" zobral toho, koho miluje. Ale raz to príde...na každého to raz príde.. Preto si myslím, že každý jeden deň by sme mali prežívať tak, ako keby bol posledný, lebo celý tento systém je nevyspytateľný   a nevieme čo nás čaká. Marylin Monroe raz povedala jednu múdru vetu, ktorá je zároveň aj mojím heslom: "Verím všetkému, ale len trošičku." Je to tak.. Pretože nikomu a ničomu sa nedá   veriť stopercentne... Vždy to bude tak, že sa v niečom sklameme, vždy sa nájde niečo, čo nebude prebiehať podľa našich predstáv... Ale život je o tom.. treba bojovať.. Možno máme niekedy pocit, že to zato nestojí, ale ja si myslím, že áno a podľa mňa so mnou mnohí aj súhlasia. Lebo potom všetkom zlom ide vždy dobré, nie tak nás to učili? Ja tomu verím a nemyslím si, že by som bola naivná. Stále bude niekto pre koho sa nám oplatí žiť.. len treba počkať a nevzdávať to.. Preto sme ľudia.