Vôňa krásy

Vnímam všetkými zmyslami, vôňu a krásu tohovšetkého.

 Pokúšam sadotknúť lúčov slnka, toho slnka, ktorého lúče ma tak príjemne hrejú na tvári.

 Nejde to.

Zadívala som sa...Do bledomodrých oblakov.

 Zatočila sami hlava.

Znova sa pokúšam dotknúť.

Mám strach...Kvapky daždˇa by mi stekali po tvári,takou istou intenzitou, ako ma hriali žlté slnečné lúče. Ale, naozaj by to bolo iné.

 Moje sny sú,ako oblaky- krehké, nedotknuteľné, a predsa také skutočné.

Vdychujem vôňu trávy. Dotýkam sa krásy kvetov.

Pokoj. Všade navôkol je pokoj.

Žiadne stroje ani neutíchajúce hlasy ponáhľajúcich saľudí.

 Inšpiruje mato.

 Vnímam vôňukrásy a krásu vôní zároveň.

Som vážne šťastná.