Každý si nájde niečo srdcu blízke a odchádza s pocitom, že návštevu si ešte zopakuje.
Aj my sme tu už opakovane a opäť si odnášame energiu, ktorá vydrží veľmi dlho.
V predchádzajúcich 2 článkoch https://blog.sme.sk/bakitova/cestovanie/provensalsko-2-biely-avignon-fialove-levandule-a-cerveny-rousillon, https://blog.sme.sk/bakitova/cestovanie/provensalsko-marseille-biele-kone-cierne-byky-a-ruzove-salinysme navštívili niektoré veľmi zaujímavé miesta, ale za 10 dní ich bolo toľko, že to chce ešte jeden článok.
Dnes začíname v oblasti Valensole. Ak chcete zažiť omamnú vôňu levandule a nekonečné lány s pruhmi tejto úžasnej rastliny, tak ste na správnom mieste. Sú tu rodinné farmy, kde Vám priblížia niečo viac o tejto fialovej kráse a okrem prechádzky medzi fialovými pruhmi môžete vyskúšať aj rôzne bioprodukty.
Ale užiť si toto prostredie môžete aj bez návštevy farmy, lebo polia sú naozaj všade. Keď pri ceste stoja autá, tak môžete vedieť, že už si tam množstvo ľudí hľadá zákutie na peknú fotku
My sme šli jednoducho, ako sa hovorí za nosom, odklonili sme sa od hlavnej cesty a len tak sa viezli krajinou. Ak sa naskytla pekná scenéria, pristavili sme a hľadali ten najkrajší záber. V rannom slnku prevláda fialová farba,
podvečer v zlatej hodinke sa to mení na takú ružovo cyklámenovú.
Na poliach sú často osamelé kamenné domčeky, alebo stromy, v pozadí sa črtajú vrcholky Álp, niekde vidíte len fialové pruhy, ktoré, ako také plyšové chvosty smerujú až k horizontu s modrou oblohou. Proste krása, posúďte sami.
Pri potulkách údoliami a hľadaním toho správneho záberu sme sa odrazu ocitli „na pľaci“ k nejakej filmovej produkcii. Oproti nám sa rútil starý historický autobus a filmový štáb v plnej poľnej sledoval, ako sa približuje. Zastali sme a ja som v eufórii rýchlo chcela danú scénu odfotiť. Pochopiteľne, ako vždy keď som v strese, tak mi nereagoval mobil, takže mi táto scéna ostane len v spomienkach bez priameho dôkazu. Ale mali ste vidieť zdesenie v tvárach tých filmárov, keď zistili, že sme takmer v zábere – to bolo ešte veselšie, ako samotná scéna. Hneď nás hnali na krajnicu, aby sme im to nepokazili.
Tak som si odfotila aspoň ich. Celá oblasť bola uzavretá a všetkých turistov vyhodili, ale my sme si v pokoji polehávali na takej poľnej cestičke, kde nás nenašli. Takto sa nám takmer podarilo dostať „hlavnú úlohu“ v nejakom historickom filme v centre levanduľových polí.
Asi hodinu cesty od Valensole je opäť miesto, ktoré treba určite vidieť – kaňon du Verdon.
Okrem nádhernej tyrkysovo modrej rieky, ktorá sa zarezáva do hlbokého údolia medzi obrovskými vápencovými bralami, je tu priehrada Lac de Sainte-Croix, kde sa dá okúpať, požičať si kajak, čln alebo vodný bicykel a plaviť sa kaňonom. Vzhľadom k tomu, že vo Valensole bolo pekelne teplo, tak toto príjemné osvieženie určite prišlo vhod.
Ďalší deň za nami. Môžem konštatovať, že hlavný cieľ našej výpravy do Provence je naplnený, ale my nekončíme. Čakajú nás ešte stále 4 nádherné dni.
Ráno vyrážame z Cucuronu, kde sme strávili 3 noci smerom k Azúrovému pobrežiu. Ďalším bodom záujmu je dedinka Peillon, považovaná za 1 z najkrajších vo Francúzsku. Týči sa ako vtáčie hniezdo na špicatom vrchole vo výške 376m nad morom.
Od Nice je vzdialená cca 20 km. Je pozoruhodným historickým dedičstvom, ktoré tu stojí už od pradávna. V čase našej návštevy sa tu konal Jazzový festival, takže hore k dedinke sa nedalo dostať autom. Zastavila nás dvojica starších ľudí, ktorí nám ochotne vysvetlili lámanou angličtinou, čo máme robiť. Vrátili sme sa na parkovisko pri hlavnej ceste ( smer Peille ) odkiaľ premával Shuttle bus vždy, ak mal niekto, vrátane organizátorov festivalu ísť hore do dediny. Všetko obsluhovali a organizovali seniori a robili to s takou vášňou, radosťou a ochotou, že bola radosť ich pozorovať. Neviem prečo, ale pri pobyte v týchto južanských, ale aj severských krajinách vždy nadobudnem pocit, že táto generácia je tu viac šťastná a vťahovaná do verejného života ako je to u nás.
Cestou malým minibusom sa pred nami ukázal Peillon v plnej kráse.
Vysadili nás na parkovisku, kde už vo veľkom chystali pódium na večerný koncert.
Jazzové hviezdy prichádzali do miestneho hotela, kde sa už v kaviarni pripravovali na svoje vystúpenie. Aj my sme si tu posedeli, lebo to prostredie bolo úžasné a dezertík bol viac ako chutný.
Potom sme sa vybrali do uličiek dedinky. Je naozaj autentická s typickou stredovekou architektúrou.
Skrytý klenot, ktorý sa chvála bohu nespomína v turistických sprievodcoch. Práve vďaka tomu si uchoval jedinečnosť a šarm, ktorý vás od prvých krokov vtiahne do magickej atmosféry. 1 hotel, 2 reštaurácie, žiadne obchody, žiadne autá, pár turistov. Len pokoj a ticho.
Vraciame sa späť na parkovisko, kde už začínajú rozvoniavať dobroty – tieto hovädzie kusy usmažené nad grilom, by určite pochutili, ale my už budeme niekde inde.
Presunuli sme sa na ubytovanie v „horách“ – dedina Peille. Cesta sa vinie serpentínami vysoko v kopcoch, prechádzame kamenné cestné tunely a pri pohľade dole sa Vám točí hlava.
Cestou stretávame kolónu luxusných športiakov, ktorých je tu na km2 viac ako u nás v celej krajine. Vidno, že sme na Azúrovom pobreží, kde sa to bohatstvom len tak hemží.
Sme na mieste a pohľad na naše bývanie nám vyráža dych. Sme na streche sveta. Trojúrovňový dom, ktorý majiteľ využíva na vlastné bývanie ale aj prenájom je zasadený v teréne v bohatej stredomorskej flóre. Ubytovaným poskytuje absolútne súkromie.
Zlatým klincom je malý bazén na vrchnom podlaží, kde máte výhľad ako z vyhliadky na Lomničáku. Po výpeku v Peillone to bol balzám na dušu, užiť si tento luxus.
Keďže sme tam boli koncom júna večer nám pri vínku na terase svietilo asi tisíc svätojánskych mušiek. Máme ich aj doma v záhrade na našej chalupe, ale v takom množstve som ich fakt nikdy nevidela.
Mestečko Peille je podobne ako Peillon vysoko v horách a rovnako tu nenájdete davy turistov.
Zrejme je vyhľadávané hlavne pre možnosť krásnej turistiky v okolitých horách. Aj táto ferrata určite patrí k tým náročnejším, lebo už len pohľad zvrchu mrazí, ale ak má niekto odvahu, tak nech sa páči, Peille je to správne miesto
Mňa zaujali staré historické fotografie umiestnené priamo v uličkách, ktoré zobrazovali, ako to tu vyzeralo pred mnohými rokmi. Je až neuveriteľné, že sa to uchovalo v takmer neporušenej podobe.
Dáme si kávičku na malom námestí, kde nám robia spoločnosť miestne mačičky a pokračujeme ďalej.
Prišiel čas užiť si aj more. Ide sa spoznávať Cote d´Azur, ale pozor vynechávame tie najznámejšie lokality. Tak poďme na to.
Na východ smerom od Nice sa v horách, vo výške 400 metrov nad morom, vypína mestečko Eze, malé čo do veľkosti, no s rázovitou rozprávkovou atmosférou, očarilo predsa i Walta Disneyho, ktorý tu rád oddychoval. Aj George Cloooney údajne hľadá nehnuteľnosť v tomto mestečku, ktoré ho oslovilo svojou úžasnou atmosférou. Už z diaľky vidíme na kopci žlto-oranžový kostol a starú pevnosť.
Vďaka svojej polohe na kamennom brale kontrolovala územie naokolo a dokázala vzdorovať útokom saracénskych pirátov. Zastaneme dole na parkovisku a potom kráčame už len smerom nahor. Obdivujeme malé umelecké ateliéry s úžasnými obrazmi, luxusné hotely a reštaurácie, ale aj street food bary s klasickými francúzskymi palacinkami na sladko, ale aj na slano.
Prechádzame uličkami s nádhernými zákutiami a mierime do tzv. Jardin botanico d´Eze.
Vstup je ideálne zakúpiť si v niektorom z automatov v meste, aby ste sa vyhli zástupu záujemcov priamo pri vstupe do záhrad. Záujem je veľmi veľký, takže je ideálne byť na mieste činu skôr, ako davy turistov, ktorí sem prichádzajú v rámci 1-dňových výletov. Mesto navštevujú aj kvôli známej parfumérii Fragonard. My sme mali v hľadáčiku samotnú botanickú záhradu. V Jardin d´Eze kvitne pozoruhodná zbierka kaktusov, citrusových stromov a tropických rastlín z Afriky a Ameriky.
Flóru zaujímavo dopĺňajú sochy ženských postáv z dielne francúzskeho umelca Jean-Phillippea Richarda.
Okrem samotných zákutí botanickej záhrady je neskutočný hlavne výhľad na Azúrové pobrežie. Aj keď sme nemali celkom ideálne počasie, bolo to nádherné miesto. Botanické záhrady sú mojou srdcovkou a túto určite zaraďujem medzi TOP miesta, ktoré treba vidieť .
Po návšteve Eze už mierime priamo k moru do dovolenkového strediska Hyerés. Toto mesto je západne od Nice. Ide o rušné letovisko so všetkým čo k tomu patrí – zábava, nákupy, relax ale aj panenská príroda. Je východiskovým bodom k návšteve nádherných ostrovov Porquerolles.
Súčasťou mesta je polostrov Giens v tvare hríba a tu sme sa počas našej návštevy pohybovali. Cez „nôžku „ hríba, ktorá je dlhá okolo 8km sa dostanete do „klobúka“ a tam sa toho skrýva naozaj veľa. Po oboch stranách nôžky sú pláže s jemným pieskom a v strede sú saliny, kde zahliadnete plameniakov.
Pláže sú bez slnečníkov a vzhľadom na vietor a dobré vlny sú vyhľadávané hlavne surfermi.
V „klobúku“ polostrova Giens je na jednej strane marina so zakotvenými jachtami. Lemuje ju pekná pobrežná promenáda, kde sa dá vynikajúco posedieť v každej hodine v nejakom bare, alebo reštaurácii.
My sme natrafili aj na trh s handmade výrobkami, tak sme samozrejme niečo kúpili.
Na druhej strane je stará pevnosť a prístav odkiaľ sa plaví na ostrovy Porquerolles.
Je tu veľa turistických chodníkov, kde sa dá prechádzať a obdivovať krásne výhľady. Obvod polostrova je veľmi členitý, má až 35km a ponúka krásne zákutia. Večer pri zapadajúcom slnku je to naozajstná romantika.
Neďaleko je Toulon, ďalšie veľké turistické centrum s nádhernými plážičkami a krištáľovo čistou vodou.
Osviežení sa vraciame späť do Hyeres, kde si ideme ukradnúť pár krásnych záberov pri západe slnka.
Čaká nás posledný deň v Provence. Opúšťame Hyeres, smer Marseille. Prechádzame ďalším národným parkom Callanques, kde je krásna príroda, biele skaly, hlboké fjordy, úžasná scenéria s prekrásnymi miestami na turistiku, ale aj kúpanie.
Prvou zastávkou je mestečko Cassis. Kedysi bývalý rybársky prístav, dnes životom pulzujúce letovisko. Prechádzka medzi farebnými člnkami zakotvenými v malom prístave ponúka množstvo veľmi fotogenických zákutí.
Promenádu lemujú domy s typickými farbami Provensálska a nekonečné množstvo reštaurácii, kde sa už pripravujú morské špeciality, kúpené priamo z člnov miestnych rybárov.
Je tu naozaj krásne a je to len 20km od Marseille. Po tejto príjemnej zastávke sa ideme okúpať už priamo v NP pri prístave Port Miou.
Voda je priezračná, tyrkysovo modrá, v ostrom kontraste s bielymi skalami.
Cestou sme si ešte užili krásne výhľady a večer sme dorazili do Marseille.
Zavčasu ráno vraciame auto – len sme vhodili kľúč do schránky – a ide sa domov.
Posledný pohľad z výšky na ružové saliny a po necelých 2 hodinách pristávame vo Viedni.
Dovolenka je za nami. Bolo to krásne, spoznali sme opäť veľmi veľa úžasných miest, odnášame si veľmi veľa nezabudnuteľných zážitkov a načerpali sme potrebnú energiu do nových dní, čo nás čakajú. Ak si v týchto článkoch nájdete inšpiráciu na nejaké vaše poznávanie, tak mi to urobí veľkú radosť, lebo ako sa hovorí – Šťastie praje pripraveným. Práve príprava na cestu vie ušetriť veľa času, ktorý si môžete v rámci dovolenky poriadne užiť. Nabudúce sa zase pozrieme niekam inam. Zatiaľ dovidenia
