Miroslav Bakoš
O smiechu v zene
Keď som vo februári 1992 prišiel do čchanového (zenového) kláštora Ven. Sheng Yen(a) a stal som sa mníchom, priniesol som si nevedomky celú personálnu a kultúrnu bagáž typického Európana. Predtým som pracoval v Orientálnom ústave Čs. akadémie vied, bol som v tesnom kontakte s ľuďmi, ktorí v našich pomeroch toho vedeli o buddhizme najviac a mal som aj prístup k serióznej literatúre, takže som v oblasti buddhizmu bol pomerne rozhľadený a sčítaný, nazdával som sa. Preto som mal pomerne jasnú predstavu o tom, čo od života v kláštore môžem očakávať, ako asi by to moje školenie a výcvik malo fungovať a kam by to všetko malo smerovať…
