3. kapitola - Prekvapenie

Prebudilo ma tiché klopanie na dvere. Dvere sa otvorili. „Ešte spí, ale ja už pôjdem." zašepkal Marek. „Dobre, ale čo sa deje so Sofiou ?" opýtala sa ho mama a vyšli z izby. Dvere však nechali pootvorené. „Myslím, že sa potrebuje zabehnúť v domácom prostredí, asi má toho veľa, keď že len pred pár dňami sa vrátila domov na dlhšie." prezradil svoj názor. „Myslíš, že nie je dobré, keď som toľko v práci ? Že nie som s ňou ?" opýtala sa ho. „Každý potrebuje matku. Pozdravte ju, keď sa zobudí. Prídem neskôr. Dovidenia." pozdravil ju. „Ďakujem ti, ahoj." zatvorila vchodové dvere a šla do kuchyne, kde si zapla rádio. Opäť som zaspala.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

„Sofia, vstávaj prosím ťa, už je desať hodín." povedala mama a odišla. Nič viac. Chvíľu som ležala v posteli, ale bol čas vstávať. Odstrela som závesy a videla som, že slnko je už vysoko na oblohe. V skrini som si našla žlté tielko a zelené šortky. Obliekla som sa, upravila som si posteľ a vyšla som z izby. Pri nohách sa mi hneď objavil Drago, ktorého som poškrabala medzi ušami. „Si smädný?" zbadala som jeho prázdnu misku a zašla som do kuchyne o vodu. Mama tam sedela a čítala noviny. Pred sebou mala položený tanier s obloženými chlebíčkami. „Dobré ráno, poď sa naraňajkovať." usmiala sa. „Dám Dragovi vodu." zašomrala som. „Čakám ťa." povedala mi. Zatiaľ sa odniesla Dragovi misku. Vrátila som sa späť do kuchyne a už na mňa čakala. Prisadla som si k nej a hneď som si odhryzla z chlebíka. „Všetko v poriadku Sofia?" opýtala sa ma. Prikývla som. „Tak dobre," nechala to tak. Pokým sme v tichosti raňajkovali čítala som si svoju obľúbenú rubriku v novinách. Keď som dojedla, napila som sa džúsu a povedala som mame: „Mami, idem s Dragom na prechádzku." Po chvíli mi odpovedala: „Vezmi si aj kľúče, lebo pôjdem do práce. Uvidíme sa večer." „Ok" zašomrala som, zobrala som Dragov obojok a vyšli sme z bytu. Zbehli sme po schodoch a išli sme smerom k parku ako každý deň. Začala som bežať. Dobehli sme do parku a ja som Draga pustila preskúmať terén. „Sofia!" ozvala sa z diaľky a ja som sa poobzerala. „Zuzi," usmiala som sa. „Ahoj, ako žiješ ?" opýtala som sa jej. „Čauko, ale pohoda a čo ty ?" usmiala sa tiež. „Tiež tak a kamže ideš ?" „Na kupko, keď že Maťa naše plány na víkend zrušila, nedá sa nič robiť." zasmiala sa. „Aspoň takto vyplníš čas. Uži si to. Pa." objala som ju a odišla. O chvíľu dobehol Drago. Bol zadychčaný a ja som mu bez slov zapla obojok. Postavila som sa, že idem domov. „Ach," vzdychla som si. Kľúče som si zabudla doma, a podľa všetkého mama už nebude doma. Jediné riešenie je zájsť k Marekovi. Mal náhradné kľúče pre stav núdze, ako napríklad teraz. Zasmiala som sa a vybrala som sa chodníkom, ktorý smeroval k Marekovi. S Dragom sme si pomaly vykračovali a pozorovali sme okolitú prírodu. Sledovala som mnoho neznámych tvárí, vnímala som okolitý zvuk. Bolo dosť ticho. Na lavičke okolo, ktorej som prechádzala sedela staršia dáma a pri jej nohách sa chúlil malý psík. Bol zlatučký. Usmiala som sa, ale Drago ma ťahal ďalej. Vie presne, kde Marek býva. Bolo ešte len jedenásť hodín, ale bolo neskutočne horúco. Zadívala som sa do slnka a prižmúrila som oči. Jeho teplé lúče zohrievali moju pokožku. Posledné dni bolo príliš horúco mohlo by spŕchnuť. Usmiala som sa pri tejto myšlienke. Drago ma stiahol späť a ja som si všimla, že stojíme pred Marekovým panelákom. Prišla som ku vchodu a inštinktívne som vystrela ruku k prvému zvončeku. Chvíľu na to sa ozval sladký hlas: „Prosím ?" ozvala sa Marekova mama. „Dobrý deň teta, to som ja Sofia. Je Marek doma ?" opýtala som sa jej zhurta. „Ahoj, poď hore." odomkla mi dvere. Vošla som dnu a čakala som na výťah. „Cŕn," ozval sa príliš hlasno až ma myklo. Otvorila som dvere výťahu a Draga som ťahala za sebou. Stačila som číslo štyri a výťah sa pohol smerom hore. Netrvalo to ani minútu a už sme vystupovali. Prišli sme pred dvere Marekovho bytu. Jemne som zaklopala. Dvere sa otvorili a stál tam Marek s čarovným úsmevom. „Sofia, to bezo mňa nevydržíš ani pár hodín?" zasmial sa a ukázal mi aby som vošla do bytu. „Myslíš, že som na tom až tak zle ? Je to inak ako to vyzerá." nežne som sa usmiala a s Dragom sme vošli do bytu. Vyzula som si tenisky a Marek zavrel dvere. „A ako to teda je ?" zasmial sa a vošiel do kuchyne. Išla som sa ním a zbadala som jeho drobnú mamu. Mala dlhé blond vlasy, vyčesané do drdola. Bledú tvár, na ktorej vynikali veľké hnedo-zelené oči. Malé pery, ktoré sa na mňa usmiali. „Ahoj Sofia. Nevidela som ťa celé leto, ako prázdninuješ?" opýtala sa ma a na rukách držala malého Branka. „Soa," ozval sa tenkým hlasom a bezzubo sa na mňa usmial. „Prázdniny sú fajn. Na mesiac som bola pri otcovi vo Viedni a na týždeň sme zašli do Španielska. A inak len doma." zhrnula som jej svojej leto. „A v piatok ideme na Barbados. Leto ako sa patrí." usmiala sa podala mi Branka do náručia. „Soa," zopakoval sa. „Ahoj Branko," pozdravila som ho a postrapatila som mu jeho kučeravé vlásky. „Marek vezmete Branka do detskej prosím ťa?" obrátila sa na Mareka a on prikývol. Išli sme do detskej. Marek mi otvoril dvere a ja som vošla do izby. Položila som ho na zem a Marek mu zatiaľ vysypal kocky. Posadila som sa na jeho posteľ a on si onedlho prisadol ku mne. Čarovne sa na mňa usmial a ja som mu úsmev opätovala. „Vlastne som si prišla po kľúče, pretože som sa vymkla." neskoro som odpovedala na jeho otázku. „Aha," začal hľadať kľúče. „Tu sú," usmial sa a položil mi ich do dlane. „Zdržíš sa dlhšie alebo máš niečo v pláne ?" opýtal sa ma s náznakom nádeje. „Netuším," pozrela som sa na malého Branka, ktorý si staval okolo seba plot. „Pretože ma napadlo, že by sme mohli zájsť do mesta, zabaviť sa." predniesol mi plány. „Ako niekam na párty?" prikývol a ja som sa zamyslela. „V.I.P. ?"opýtala som sa ho. „Presne, okolo deviatej budem u teba," usmial sa. „Budem ťa čakať," nežne som sa usmiala a postavila som sa na nohy. „Ideš ?" pozrel na mňa. „Pomaly," vyšli sme z izby a stáli sme pred vchodovými dverami. „O pol deviatej budem u teba." objal ma. „Pa," zakývala som mu a Dragov obojok som si omotala okolo ruky. S Dragom sme zbehli dolu schodmi. Keď sme vbehli do parku osvietilo nás ostrého slnko. Bežala som pomaly. Onedlho sme stáli pred naším vchodom.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Už je osem hodín," povedala som zhrozene a otočila som sa späť k veľkej kope. Na posteli som mala rozhádzané kusy oblečenia. Rozmýšľala som čo si oblečiem. Ešte raz som výber prebehla pohľadom. Zastala som na jednoduchom tope a džínsoch. To by šlo, pomyslela som si. „Sofia ?" zo zamyslenia ma vytrhla mama. „Do kedy budeš?" opýtala sa ma, ja som jej však neodpovedala. Zvraštila som obočie pri pohľade na sukňu, ktorú som si chcela pôvodne obliesť. „Mhm.." vôbec som nemala predstavu. „Maximálne do pol druhej." povedala mi a odišla. Super, to je dlho. Usmiala som sa pri tejto myšlienke. Prešla som ku skrini. V poslednej poličke, niekde vzadu mám zahrabané šaty. Podľa všetkého, by tam mali byť. Zacítila som jemnú látku a vybrala som ju. Boli to ony. Obliekla som si šatzy a prešla som pred zrkadlo. Čierna látka mi objímala telo. Šaty mi siahali tesne nad kolená. Vôbec som sa v nich nepoznala. Pousmiala som sa a odraz v zrkadle to zopakoval. Napravila som si ich, aby vyzerali čo najlepšie. Páčili sa mi. Veľmi. Opäť som sa vrátila ku skrini a zobrala som z nej biele džínsy. Obliekla som si ich pod šaty. „Geniálne," zašepkala som, keď som sa zbadala v zrkadle. Pozbierala som zvyšok oblečenia a len tak som to hodila do skrine. Zobrala som si špirálu a jemne som sa nalíčila. Nechcem to preháňať. Vyšla som z izby a obula som si tenisky. „Pôjdeš takto ?" spýtala sa ma mama, keď som okolo nej prešla. „Áno," zatočila som sa v šatách. „Vyzeráš nádherne," usmiala sa. „Ďakujem," opätovala som jej úsmev. Začula som zvonček a chvíľu na to ako mama hovorí: „Poď hore." Schmatla som rýchlo kabelku a vyšla som z izby. „Sofia, kľúč." mama ma chytila za ramená. Snažila sa ma upokojiť. „Ja som v pohode," vykoktala som zo seba, „len som plná energie." Z ramien som striasla jej ruky.

Skryť Vypnúť reklamu

Zaklopal. Mama išla otvoriť dvere a ja som sa natiahla za pohárom. Pevne som ho chytila a naliala som si do neho minerálku. Napila som sa. Moje suché hrdlo potrebovalo vodu. Dopila som posledné kvapky a za sebou som začula kroky. Položila som pohár na linku a pomaly som sa otočila. „ahoj Sofia," povedal Marek a čarovne sa na mňa usmial. Úsmev som mu opätovala, „Ahoj." Mama nahodila prísny výraz a otočila sa na Mareka. „Chcem aby prišla celá domov a najneskôr o pol druhej. Obaja si dávajte veľký pozor," jej prísny výraz sa zvoľnil a jemne sa na nás usmiala. „Samozrejme teta," slušne odpovedal. „Okéy, tak bežte." začala nás vyháňať z bytu. Pri vchodových dverách mi vtisla pusu na líce a silno ma objala. „Daj si pozor," zašepkala mi. „dám si," tuho som ju objala. Podišla som k Marekovi, ktorý držal otvorené dvere výťahu. Vošla som do výťahu a Marek vošiel za mnou. „Vyzeráš nádherne," usmial sa na mňa úsmev, ktorý som na ňom milovala. „Aj ty," opätovala som mu nežný úsmev a prebehla som po ňom pohľadom. Mal oblečené čierne džínsy a zelienkavú košeľu. „Dostal si ma tou košeľou. Mám slabosť na košele" zasmiala som sa. „To som rád," zasmial sa so mnou. Výťah zastal a my sme vystúpili. Pomaly sme sa vybrali ku klubu. Vonku bolo horúce. Pravé leto. Aj keď zafúkal vietor, jeho vánok nebol studený. „Už aby som sa pomaly začala baliť, však? „ zasmiala som sa. „No, o tri dni odchádzame. Myslím, že aj ja by som mal začať nad tým uvažovať." zamyslel sa. „Ale nehorázne sa teším. Bude zábava." sledovala som jeho rozčarovanú tvár. „Bude to geniálne, len hneď ako sa vrátime do školy." posmutnela som. „Sofia je predsa leto. Užívaj si ho!" povzbudzoval ma na pozitívne myšlienky. „Snažím sa, ale vieš, že moc na také nie som." povedala som mu. „Ja viem, ale preto ideme do V.I.P. Aby sme sa zabavili." povedal nadšene. „ak ma mama nepustila prvý a poslednýkrát." „Sofia!" zastavil ma Marek. „dnešná noc bude najlepšia v tvojom živote. Len to musí prísť. Pozri čoskoro sme tam." usmial sa na mňa. „Okéy, nebudem rozmýšľať." jemne som mu opätovala úsmev. „To je správne." chytil ma za ruku a išli sme ku klubu. Kúpili sme si vstupné a vošli sme dovnútra. Schádzali sme dole točitými schodmi. Bolo to nádherné. DJ hral tie najnovšie piesne, všetci tancovali, svetlá hypnotizovali, bolo to plné energie. Presne to som potrebovala. Odreagovanie od klasického života. Zastali sme pod schodmi a Marek sa ku mne natiahol: „Ideme si dať niečo na pitie?" prikývla som a začali sme sa predierať davom tancujúcich ľudí. Zastali sme pri bare, nahla som sa k Marekovmu uchu aby ma počul. „Dám si colu." usmiala som sa. „Ja tiež," povedal mi. Zastavil barmana a vypýtal nám pitie. Pokým sme čakali, Mareka niekto zozadu objal a otočil si ho k sebe. Objala ho a vtisla mu pusu na líce. Krásne blondína mu niečo pošepkala do ucha. Odtiahol sa od nej a ona si vtedy uvedomila, že prišiel so mnou. Marek sa ku mne otočil s ospravedlňujúcim pohľadom. Nerozumela som mu. Blondína pristúpila bližšie. Objala ma a konečne sa mi predstavila: „Ahoj, som Kika. Marekova bývalá.."

Petra Bakošová

Petra Bakošová

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som iná ako iná. Zoznam autorových rubrík:  Môj príbehNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Skryť Zatvoriť reklamu