Medzitým diera vzbudila záujem u iných ľudí, ktorí sem začali prúdiť davmi. A turista, ktorý objavil dieru ako prvý, zacítil "bussiness". Podarilo sa mu odkúpiť pozemok i s dierou, pekne si to ohradil a začal vyberať vstupné. Spočiatku pár centov, neskôr cenu zvyšoval, keď videl, že záujemcov neubúda.
Zostrojil aj výťah, ktorým spúšťal odvážnejších do rôznych hĺbok diery, podľa toho, kto koĺko zaplatil. Dokonca sa našli jedinci, ktorí tvrdili, že keď vyšli z diery naspäť na svetlo Božie, tak zázračne sa uzdravili. To ešte viac zvýšilo návštevnosť na tomto zvláštnom mieste.
Kedže pokladnička sa turistovi pekne plnila, dovolil si zamestnať pár ľudí, ktorým samorejme platil podľa lojálnosti voči jeho biznisu. Za pár "šupov" navyše k výplate tak poniektorí obetovali kvôli diere nie len voľné víkendy, či sviatky, ale aj vlastnú rodinu. Z turistu sa stal čestný občan tunajšieho kraja, ktorý sa značnou mierou zaslúžil o jeho rozvoj a zvýšil tiež nezanedbateľne aj jeho zamestnanosť. A tak si najväčší dobrodinec v kraji užíval popularitu a vzrastajúcu slávu.
Raz, keď nastal Štedrý deň, ktorý on z duše nemal rád, lebo v tento deň skoro nič nezarobil, vybral sa s fľašou drahého šampusu k diere, aby sa tam uvelebil v pohodlnom kresle a spriadal plány ako ešte viac zveľadiť svoj majetok. Mysľou mu začali prechádzať vynikajúce, ba priam geniálne myšlienky, akoby sama diera to v nej evokovala.
Odrazu zazrel svetlo. Úzky, tenký pásik vychádzal priamo z diery. Zbystril pozornosť. Veď v tomto čase tu nemal byť nik. Začal podozrievať niekoho zo svojich zamestnancov, či mu azda zo závisti nerobia sabotáž. Chytil do ruky palicu a poď ho k diere. A kedže vo výťahu nikto nebol, z každého možného uhla sa snažil zaostriť zrak na konštrukciu, či azda nezbadá niekde záškodníka. V duchu už spriadal plány ako sa s ním vyrovná, ako mu len naloží.
V tom sa mu šmykla noha, preletel cez ochrannú zábranu a letel kolmo do hlbiny diery. Ako tak letel, začalo mu dochádzať, že všetko, čo si doteraz nazhŕňal, mu bude o chvíľu nanič. Všetko, pre čo tak fanaticky žil, stratí. Začalo mu byť čoraz smutnejšie, ale ani nie tak kvôli hmotným veciam, ale najmä kvôli tomu, že v podstate sa nemal ani s kým rozlúčiť. Všetko si kupoval iba peniazmi a aj preto stratil opravdivých priateľov. V podstate nezanechal na svete nič plnohodnotného a všetkým sa bude žiť ľahšie bez neho a jeho diery.
Neženieme sa aj my niekedy fanaticky za klamlivými cieľmi v živote a budujeme vôbec to plnohodnotné, čo po nás ostane, keď my tu už nebudeme ?
