Ľudia, plní očakávaní, s obrovskou motiváciou i chuťou boli pripravení všemožne pomôcť novému dušpastierovi.
Prvé dojmy po jeho príchode boli vskutku pozitívne. Vysoký chlapík v najlepších rokoch si dojímavou kázňou a pútavým záverečným príhovorom hneď získal srdcia väčšiny prítomných.
Po omši sa za ním vybrali členovia farskej rady, aby sa s ním osobne zoznámili a prediskutovali plány rozvoja farnosti, no on ich odmietol s tým, že si potrebuje trochu oddýchnúť po dlhej ceste a preberú to neskôr. Zároveň nezabudol pripomenúť, že oceňuje kroky svojho predchodcu a takouto cestou by mali kráčať ďalej, čo farskú obec do značnej miery uspokojilo.
Stretnutie sa však odkladalo, až sa nakoniec neuskutočnilo, aspoň nie v takom zložení ako si to predstavovali. Celá farská rada bola totižto medzitým zrušená kvôli neopodstatnenosti jej činnosti a ostal len jeden jej člen, ktorého si sám pán farár vybral za svojho poradcu v budovateľských záležitostiach. Až na pár jedincov, ostatným ľudom sa páčila táto myšlienka, veď šlo o zoštíhlenie „farského kabinetu“ a ostal aj tak ten najmúdrejší s dvoma vysokými školami, čo ovláda tri svetové jazyky. Teraz, keď tam bude menej radcov, menej názorov, rýchlejšie sa bude opravovať strecha, či fasáda na kostole, reštaurovať krížová cesta, aj faru treba vymaľovať a koniec koncov na klubovni bude tiež dosť práce. Na tú boli pripravené chválabohu peniaze z európskej únie a miestni to spravia za „lacika“.
Boli, nie sú, kde sú, nobody knows.
Študovaný tajomník najvyššieho predstaviteľa duchovenstva v obci čoraz ťažšie vysvetľuje otázky financií, najmä keď skoro všetky peniaze, čo boli na účte, šli na vymaľovanie fary, ale veď to musí byť kvalitne spravené, aby to vydržalo dlhé roky.
Z krížovej cesty sa dva roky reštauroval jeden obraz, lebo naviac sa chudobné ovečky nevedeli vyskladať, aj to poniektoré staršie fanatičky prepísali všetky financie zo svojích účtov pánovi farárovi, aby len mohol uskutočniť svoje veľkolepé plány.
A čo s klubovňou pre mladých, ktorých medzitým ubudlo a v kostole sa značne zvýšil vekový priemer ? Aj na to našiel otec duchovný originálne riešenie. Doviedol firmu, ktorá to opraví za svoje a farnosť jej bude splácať pár rokov samozrejme s klauzulou, že v prípade insolventnosti budova pomerne ľahko zmení majiteľa.
Na kázňach, ktoré sa postupne stávali buď intenzívnou obhajobou svojej činnosti alebo čítaním nejakej obľúbenej knihy o svätom trpiteľovi, nezabudol nikdy opomenúť prípadné Božie tresty pre tých, čo neustále proti jeho vysvätenej osobe broja a samozrejme často pripomínal večne chýbajúci obrovský obnos peňazí na obnovu farskej obce.
Ešteže ho po troch rokoch - práve včas presunuli inde.
Jeho nasledovník opravil klubovňu. Bez PPP a aj svojimi rukami prispel k tomu, aby sa rodiny i mládežníci mali kde duchovne obnovovať.
A hoci sa fara musela opäť maľovať, suma na účte začala pomaličky narastať.
