Druhé miesto získava nápad, akým sa miestni rozhodli prezentovať jednu z najznámejších atrakcií Ebeltoftu - fregatu Jylland. Donedávna bola ešte obohnaná vkusným vlnovkavým plechovým plotom, áno, aj zboku, od zálivu, aby neplatiaci návštevník okrem sťažňov naozaj nič nevidel. Predstavujem si mestskú radu ako z filmu Dogville , ako rokuje o navýšení tržieb mestskej pokladnice, a vyjde im z toho ten plechový plot okolo fregaty. Dnes sú už dookola vybudované drevené stánky s reštauráciou, dokonca je otvorený pohľad zboku. Preto dnes len druhé miesto.
Pôvabné parkovisko pod mohutnými sťažňami historickej pamiatky...
Bočný pohľad...
Fregata!
Ani na Wikipedii nenájdete lepšiu fotku.
A bola tam kopa iných neskrytých lodičiek, nám - laikom to stačilo...
Tretie miesto: Reštaurácia Nils. Dánsko je s legislatívou ohľadne ochrany nefajčiarov poriadne pozadu, fajčí sa bežne v študentskej menze a fajčiari sa pred dažďom a vetrom veľmi radi schovávajú do malých čakární vedľa rodín s deťmi, fajčí sa občas aj v nákupných centrách. Nápis "Rygepolitik" na dverách ma teda nijako neprekvapil, ale prečiarknutý kočík som už od čias pokrokovo zmýšľajúcich ružomberských drogérií - predávajúcich plienky, samozrejme - nevidela dlho.
Nápad takmer získal prvé miesto, ale pozornejšie čítanie ma zneistilo:
Otváracie časy:
Obed: 11:31 - 14:29
Ľahké jedlá: 14:30 - 17:58 /spýtajte sa čašníka, ak nejakého nájdete/
Večere: od 17:59 /nepodávajú sa/
Miesto s príjemnými cenami a menej príjemnou obsluhou.
Úprimnosť odzbrojuje. Tretie miesto.
Vyzeralo to, že prvá cena nebude v Ebeltofte vôbec udelená. A vtedy som si spomenula na leto 2005 a návštevu zoologickej záhrady, vzdialenej od Ebeltoftu 9 km. Stratená medzi poľami, nepremáva k nej v tejto proletariát-friendly krajine žiaden autobus. Internetová stránka hovorila o križovatke, vzdialenej 1 km, na ktorej autobus na požiadanie zastaví, to sme boli ochotní prejsť pešo. Napokon, kedy by sme sa dostali na dánsky vidiek?
Cez dánsku vrchovinu sme sa k zoo pomaly blížili...
... nálada bola výborná, krajina krásna, stop úplne nemožný.
Konečne.
Po siedmich kilometroch sme do zoo dorazili, dieťa vypadlo nadšené z kočíka a pani z pokladne sa na nás vystrašene pozrela, keď sme sa asertívne domáhali spomínanej skratky. Snažila sa to slušne zahovoriť, potom šepla: Viete... to nie je pravda, čo je napísané na internete. To si zapamätám, že internetu netreba veriť. Taká novinka. Rezko sme si zoo obehli, našli energiu aj na hopsanie na bublinovej trampolíne a náš optimizmus bol odmenený trojkilometrovou skratku cez les. Zastávka tam síce nebola, ale my sme boli jednoducho odhodlaní, že sa musíme dostať späť do Ebeltoftu.
Autobus naozaj zastavil na znamenie len tak pri ceste a v neformálnej atmosfére sme sa odviezli späť do mestečka. Šofér sa v poslednej fáze cesty obzeral podozrivo dozadu, ale nakoniec nás v rozpakoch predsa len vysadil na konečnej, nevinne, ba čo: veľmi sľubne znejúcej zastávke "Autobusová stanica Ebeltoft".
Z autobusovej stanice je všade blízko, malo by byť, bezradne sme sa obzerali dookola. Bola tam malá stanička, tri osobné autá a bicykle - lebo šoféri sa predsa nejako do práce musia dostať. A to bolo všetko, ostal len les dookola, centrum bolo také 2 km za nami. Autobusová stanica Ebeltoft - prvé miesto v rebríčku príťažlivých turistických destinácií Djurslandu! Krása minimalizmu - nenájdete tu nič.
Ivka a Philip... stále s úsmevom.
Možno sa mýlim a tieto nápady nie sú vôbec nepremyslené, to len my nie sme cieľová skupina. V novinách bol cez víkend inzerát na prázdniny v Ebeltofte pre " deti a dospelých, ktorí majú radi vodu". Konkrétnejšie, ako som pochopila z textu, tých s vlastnou loďou, ktorú si môžete zaparkovať priamo pred svojim prázdninovým domom postaveným na umelom ostrovčeku! Výhodné! Reklama v novinách pozývala na nedeľnú obhliadku domu č. 102, konečne chápem lepšie slovo "Velkommen". Øer Maritime Ferieby .
Objektívne treba povedať, že Ebeltoft je jedným z najnavštevovanejších a najpríťažlivejších miest v Dánsku. Subjektívne tam odporúčam ísť aj napriek, trebárs, štyrom deťom, ktoré ľahko podliehajú konzumu (autíčka pred obchodíkmi) a v Múzeu skla sa budete pred nimi márne schovávať v skupinke dôchodcov, keď sa za vami rozbehnú s ukoristenou miskou za 90€ a navrhnú kúpiť si ju (bábikám na hranie).
To centrum sme si, takmer rok po nešťastnej zoo, nakoniec pozreli. Rebríček nápadov na odstrašenie potenciálneho návštevníka doplňujem len na najspodnejších priečkach, úplne neefektívne nápady sú napr:
Vraj najmenšia radnica v... široko-ďaleko.
Gýčový obchodík pre ženy, tu sme ešte ušetrili, chlapi si kúpili v športovom futbalovú loptu, to sme zas nefotili.
Kúsok od centra sme našli výbeh pre deti. Toto som v prvom momente identifikovala ako špecifickú vikingskú alternatívu krížovej cesty.
Len tie symboly na stĺpoch...au.
Pre deti ihrisko s kráľovskou korunou. Úplné dno rebríčka zlých nápadov.
Keď budete mať cestu okolo, určite sa zastavte, ten rebríček absurdít je kompletný :) A radšej sa poponáhľajte, lebo keď si kúpim nejakú tú jachtu a chatku s dizajnérskym nábytkom na Øer Maritime, možno sa mi tiež odnechce deliť sa o pohľad na mesto a zahlasujem trebárs za oplotenie Ebeltoftu... (s jemnými elektrickými šokmi v drôtoch).
