Martina Balogová
Ježiško nie je...
Ježiško nenosí darčeky... Nie! Ježiško nenosí. Martin chodil dookola, občas kopol do steny a zazeral, presne dvadsiateho štvrtého, zbabraného, dopoludnia. Celý svoj život (tri roky) vídaval pred Vianocami dánskeho Deda Mráza, Santa Clausa, jednoducho Julemanda. Je ťažké neveriť na Julemanda, keď sa s ním osobne stretávate v škôlke, nákupných centrách a vlastne všade. Nie, Ježiško nenosí, striedavo vykrikoval a šomral si svoj agnostický manifest pred zmätenými rodičmi. Ježiško pichá! Maťa rodičia naložili do auta a ešte pred štedrou večerou sme sa stretli v Betleheme (možno len pri betleheme). Jozef, Mária, pastier a jedna ovečka urobení technikou papier mâché. Postavy v takmer životnej veľkosti, ich autori odolali nutkaniu poeurópčiť Máriu gotickými črtami tváre. Autentické (ako sa len z papier mâché dá). Ježiško mal síce uštrikovaný svetrík, ale sme predsa na Severe, to vám príde akéhokoľvek dieťaťa ľúto, nielen papierového. Maťo pozrel na bábätko v chudobnom sivom svetríku a hneď obrátil hlavu dozadu a dohora. Zo stropu kostola tam visí kríž, niečo mu nehralo. A tá opica je kto? Nikto nám po slovensky nerozumel, našťastie. (Nie všetko, čo vyzerá ako preliez
