Martina Balogová
Hypertrofia feminity II
Dnes večer vážne požiadala o hrášok do postele.
Sandwich maker. Na nejaký čas býva v Dánsku. Poštovú schránku s nápisom martina.balog má zavesenú na gmail.com. Zoznam autorových rubrík: Ľudské, tak akurátne, Dánsko, Krížom-krážom, kde som doma, Nerozumiem, Keď mlčanie nepomáha, Malilinkosti, Svätuškárenie, Súkromné, iba na mojom blogu, Tajný šuflík úplne naspodu
...a váľali sme sa v sene. Veľmi dobre sme sa váľali! Potom nás tam aj hádzali.
Urobili sme si takú najkrajšiu dierku na svete! Bola tááááká veľká, všetci sme ju urobili a ja som urobila najdlhšiu! Ja som mala vodu a David piesok a to sme zmiešali a urobili sme si také bahno a dali sme to do dierky a v tom sme chodili! A vieš čo? Vieš, čo sme sa hrali, že to je? Že sú to kakanky. Lebo to sa detičky tak rady hrajú, naozaj! Tak sme sa hrali s blatom a chodili sme a potom nám tú dierku učiteľky rozbúrali. Lebo hrabali lístie a tak nám ju rozbúrali. Taká najkrajšia dierka na svete to bola.
Škôlkari dnes išli po obede von, len ja som si Dedičku musela odviesť domov do karantény. Asi o hodinu po prosebnom telefonáte zo škôlky, doma nad šálkou čaju som sa jej rezignovane spýtala: Prečo si učiteľkám povedala, že som ti zakázala ísť von? Opravila ma: Nepovedala som, že si zakázala. Povedala som: Ja nesmiem ísť von. ... Lebo ja sama dobre viem, že nesmiem! S ustupujúcou nádchou je momentálne najzdravším členom našej domácnosti. A to som sa tak tešila na chvíľku voľna...
... v posteli a v nálade predspaniovej, začal domáci bezpečnostný audit, asi. Mamka, je okno dobre zatvorené? /Áno. Naozaj? /Áno. Všetky okná sú dobre zatvorené? /Áno. Aj toto moje? /Áno. Nepriletia žiadne komáre? /No to určite nie. Tak to si môžem vyložiť nohy na perinku! /Hm... tak áno. Matne si spomínam na hru v GunaGu, v ktorej neúspešný? podomový? predajca vysvetľoval základy/základ? marketingu?. Donúťte zákazníka, nie: vytvorte situáciu, v ktorej na otázky odpovie "áno". Opakujte tridsaťkrát a pritaká aj vašej ponuke. Tridsaťkrát, zlatko! Kým neuveríš, že za šestnástkou nasleduje sedemnástka a nie znovu dvanásť, tjinásť, štvnásť, pätnásť, šesťnásť, dvanásť. Kým sa dopočítaš k tajnej maklérskej konštante. Aspoň dovtedy. Budem ťa chodiť v noci prikrývať, áno, aj napatlané krémom z lekárne tvoje nôžky biele prekrásne. Navrch ešte pridám jednu deku.
Tu máš, vypi toto kakao, máš ho len do pol šálky. Pol šálky je toľko isto ako pol noci? Čiže to je veľa? Nie, keď je polnoc, je neskoro, pol šálky kakaa je málo a vypi ho. Ale je to veľa? Zo starých skrípt sa mi vybavuje: keď je vonku desať stupňov, ešte zďaleka to neznamená, že je dvakrát tak teplo, ako keď teplomer ukazuje stupňov päť. Neviem, pustiť sa teraz do obšírnejšieho vysvetľovania? Tie skriptá ti raz, možno, pohodím, aby si sa pýtala trochu exaktnejšie. Ale hádam sa najskôr douč ostatné písmenká. Také B, veľké tlačené, nie vždy stačí na všetko, fakt. Polnoc nie je ani tak veľmi veľa.
Máš rebrá?, len tak mimochodom sa ma spýtala malinká a bolo jasné, že ju to obrovitánsky zaujíma. Podozrievavo som stiahla brucho, vypla sa do jednej z tých prirodzených polôh a áno, samozrejme, nevidíš, ako mi vytŕčajú?
Zas jeden z prejavov dánskej slušnosti. Oznam, ktorý nám doručili už dávnejšie, znel: Vážení nájomníci, dovoľujeme si Vám oznámiť, že dňa dnes navštívi všetky byty v Nobelparken inštalatér, ktorý skontroluje odtokové rúry pod kúpeľňovými umývadlami. Ospravedlňujeme sa Vám za nepríjemnosti (inconvenience), ktoré sme Vám mohli spôsobiť. Cítim sa tak trochu dánsky, ako princezná na hrášku, len malú satisfakciu cítim, že za toto hnusné, hnusné obťažovanie (inconvenience) sa aspoň ospravedlnili. Voda: bolo to predvčerom, čo som sa prvý krát tohto roku kúpala (bežná európska hygiena nie je v mojom rebríčku hodnôt až tak hlboko, kúpala: v mori; hladina bola pokojná, 17 severských stupňov). Plávanie som tento rok z mne neznámych príčin zanedbala. Človeku, všetkým človekom voda chýba, práve dnes. Malá si v sprche zapchala odtok lavórikom. Napustila vodu. Sadla si doň a hrala sa... Na zátku? Možno na loď? Hladina bola pokojná, a keď som do kúpeľne vošla, asi tak po členky (v celej miestnosti, nielen v sprche).
Nechytaj vodu, keď v nej tvrdne ľad. Toto práve vyhlásila T., inak šíri (3r. 4mes.) samé bludy.
S podozrením na zápal slepého čreva som uháňala po Terezku. S mojím podozrením na jej zápal. Volali zo škôlky, malá má bolesti, chytá si bruško, nechce si sadnúť, líha si na stôl a hovorí „au“. Nebolel ju ráno žalúdok? Plače. Či po ňu prídem. No asi nie. V šoku som zhrabla zdravotnú kartu, poisteneckú kartičku, očkovací preukaz, telefón, bicykel a opakovala som si predstavzatia, aká ostanem silná. Čakali ma už pri okne, Terezka a Tine. Keď ma uvideli, malá sa srdcervúco rozplakala. Áno, bolí ju, veľmi. Nie, nie bruško a ešte viac sa nad sebou rozľútostila. Ani vlastná mama jej nerozumie. Má predsa „jádejko“. Dešifrovať novú slovnú zásobu nebýva ľahké. Prízvuky a dĺžne zveruje náhode, prítomný čas si odvodzuje z minulého, kedysi sa smiala, teraz sa smia. Niektoré slová si vymýšľa úplne. Verí že to, čo si pospevuje, je švédska pesnička. Hlásky „r, l, j“ takmer ľubovoľne zamieňa, jeblík je tým pádom nevyhnutná súčasť ihriska. My zas z obavy o krehkosť detského ega nepoužívame slovo „čarbanica“, ale keď nám omylom ujde „abstrakcia“, vôbec ju neprekvapíme. Akstrapciu prevzala do aktívneho slovníka a ukazuje svoje kresby, teda akstrapciu: niečo veľmi pekné, niečo úplne iné, čo som
... a to len preto, lebo chodím (ešte) do škôlky. Nie je to zlomyseľnosť, že to nepreložím. Rozrušená? Alebo priamo vzrušená? V každom prípade to bola, prepytujem, prča. Včera...
V Dánsku žije Cumlíková Víla. Keď sa dieťa rozhodne venovať jej svoj cumlík, v noci ho navštívi a nechá mu malú sladkosť. Raz bude Terezka tiež veľká a zavolá ju. Pozvanie zatiaľ plánuje na dobu abstraktne neurčitú, keď bude mať tri roky a bude veľká ako mamka. Po jedle sa ku mne niekedy postaví a primeria sa. Po pás! Ešte má čas.
Minule si mi v rýchlosti narazila nosom a vlastne celou tvárou do sedacej oblasti a strašne si sa na tom smiala. Pýtaš sa ma, či som stará. Chceš vedieť, prečo som tu na brušku taká tučná a ukazuješ na moje prsia. Keď si myslíš, že ťa nepozorujem, ťapkáš mi po nich rukou. Keby som sa na teba pozrela, usmeješ sa a odídeš.
Dieťa, ktoré sa narodí v Nemecku ako dcéra Stredoslovenky a Východniara, prichádza do kontaktu súčasne so spisovnou poľštinou aj jej sliezskym dialektom, občas ukrajinčinou a často angličtinou a dánčinou, si pravdepodobne vytvorí vlastnú reč.